Čo mám naozaj, ale naozaj rada

Rada vstávam zavčasu. Teraz, keď je ráno tak krásne, tak kľudne aj okolo piatej. Milujem ten svieži ranný vzduch a veselé štebotanie vtákov. Trošku sa pomotám po byte, ale potichu, aby som nikoho nezobudila, poumývam riad od večere :), seba, uvarím čaj, vypijem čaj, pohľadám zatúlané ponožky a celá vytešená naskáčem do mojich „behačiek“.

Ešte nezabudnúť zobrať smetie do kontajnera, a ide sa!
Od nášho paneláku rezký krokom stále do kopca, až pod náš „sídliskový“ lesík.
Teda lesopark. Úzkou lesnou cestičkou vkĺznem medzi stromy, na čistinke sa trošku rozkývať a už bežím.

V duchu odhadujem koľko dnes ráno „dám“. Cestou stretávam zopár „kolieskokorčuliarov“, psíčkarov, cyklistov a samozrejme bežcov. Pozdravím a bežím ďalej. Zhlboka dýcham, vytešujem sa, do kopca trošku pridám, ženie ma radosť z toho, že jednoducho som.

Dnes som zabehla 6,5 km, je 8 hodín, odomykám byt, rýchla sprcha, raňajky a pracovný deň za šijacím strojom môže začať...

Pekný deň vám želám - Ľudmila