Blog uživatele Jana Matiscik

Prvý deň príprav na výpal v peci na drevo vždy najprv vôjdem do dielne a následne z nej so zdesením vybehnem, aby som predýchala to množstvo práce, ktoré ma čaká. Chvíľu uvažujem a keď si uvedomím, že to nie je až také hrozné a že nemám trojkubíkovú pec, ale len tristo litrovú, tak sa zase do dielne vrátim a tentoraz tam už ostávam dlhšie.

Prvý deň príprav na výpal v peci na drevo vždy najprv vôjdem do dielne a následne z nej so zdesením vybehnem, aby som predýchala to množstvo práce, ktoré ma čaká. Chvíľu uvažujem a keď si uvedomím, že to nie je až také hrozné a že nemám trojkubíkovú pec, ale len tristo litrovú, tak sa zase do dielne vrátim a tentoraz tam už ostávam dlhšie.

Som keramik - drevopalič. Keby sa ma teraz niekto spýtal, prečo som sa rozhodla práve pre keramiku a pre výpal v dreve, asi by som mu povedala, že je to preto, lebo mi je stále zima. A pri keramike má človek vždy viacero dôvodov sa zahriať...

V dnešnom tomto mojom blogu Vám, ako som už bola bývala kedysi a kdesi sľúbila, názorne ukážem niečo z mojej pracovnej náplne. Konkrétne to bude príprava prírodnej glazúry – šlemovky.

Ako sa to začalo...

No proste jedného dňa prišla veľká voda a odniesla nám kus brehu pod záhradou, a keď voda opadla, zbadala som, že jedna z vrstiev pôdy, asi tak v hĺbke 1-1,5m pod povrchom, je sivé blato, alebo asi skôr teda íl.

Keďže mi kedysi kamarátka povedala, že zo sivých ílov sa šlemovka pripraviť dá, skočila som do potoka a začala dolovať. Následne som sa aj s plným kýblom vytrepala hore záhradou...no dobre kecám, priateľ sa s plným kýblom vytrepal hore záhradou a ja som sa trepala za ním fučiac, neviem či viac od nadšenia alebo od námahy:). No a potom? Potom to už šlo celkom dobre:

Zdravím aj chorým z blogu, ktorý snáď bude mať viacero pokračovaní. Dnešné pojednanie sa bude týkať výpalu v peci na drevo a toho ako nás pec síce napálila, ale my sme ju nakoniec predsa len vypálili.

Keďže ma postupom času omrzelo pálenie keramiky v elektrickej peci (čiastočne aj pre to, lebo sa pec pokazila:), rozhodla som sa pre akčnejšiu formu výpalu - v peci na drevo. Tak sme zašli na koniec sveta ku Prahe, aby sme narvali auto penošamotovými tehlami (auto sme nakoniec preťažili tak, že keď sme išli cez nejaký hrbol, musela som stáť vedľa auta a kontrolovať či nám neotrhne výfuk...:) a doma sme sa pustili do stavby pece podľa plánov českého keramika Petra Nováka.

No a keďže stavba tejto pece, ktorej sa tiež hovorí "skladačka" alebo "mraziak" nie je veľmi náročná, pracovali sme pomerne rýchlo, aby sme tesne pred dostavaním zistili, že nám chýba asi stvoka tehál. Takže zase šup do auta a na koniec sveta po tehly...

Ale podarilo sa a naše dielo stálo na záhrade a my sme boli patrične hrdí, že pec zatiaľ nespadla.

Dnes som tak točila a točila až sa mi hlava točila (akože sa mi už vlastne aj furt točí), ale dnes sa mi to v nej aj otočilo a že súťaž:)!

Tak súťažná úloha znie: Koľko centimetrov má táto nádoba? (s presnosťou na milimetre)

Malá nápoveda: viac ako 50cm to nie je ... až taký macher zas nie som:).

Prvý, kto trafí presnú výšku, alebo ten, kto sa jej najviac priblíži, je víťazom a môže si vybrať niečo z mojej keramiky do hodnoty 200Kč, alebo teda do 8 Eur, bez poštovného. Poštovné hradím ja.

Koniec súťaže je, keď niekto presne uhádne alebo v nedeľu 1.8. o 20:00.

Takže dúfam, že sa zabavíte a na konci aspoň jeden z Vás poteší.

Hrajme sa!

jana

Fakt nič - žiadne nové výrobky, žiadne srandovné blogy, žiadne žarty a vtipy, básničky, koledy, články, sušienky, koláčiky, chlebíčky ba ani len voda z vodovodu... Totižto spadol a viac sa neprebral. Dopadol dosť tvrdo na betón a už sa z toho nespamätal... Reč je o mojom pevnom disku. Nie je to až tak poetická téma, a keramická len potiaľ, že na ňom boli všetky fotky, všetky materiály a všetky keramické prasačiny, ktoré som sa chystala zverejniť. No, možno sa ich podarí ešte zachrániť...

Teraz však, aby ste si nemysleli, že dielňa, kde nočné mory zabávajú široké okolie a z okien sa valí hustý dym z banánových šupiek, ktoré sa v keramickej peci ocitli naozaj len omylom, nemá čo ponúknuť, pozývam Vás na prehliadku zachránených momentiek z víkednu. Z víkendu, ktorý je v keramickej dielni pracovný aj keď ťažko povedať, či sa toto dá ešte považovať za prácu...:

Ďalší pozdrav z keramickej dielne, kde dná praskajú, uchá sa lámu a glazúry stekajú a police sa plnia nepoužiteľnými výrobkami, zatiaľ čo Vám žiaľ nemám čo ponúknuť...

Nasleduje šestoro spôsobov ako pokaziť misku:

1. vytočiť ju s tenkým dnom, už bez dna ju odrezať z kruhu - tzv. rýchla smrť:)

2. pri obtáčaní do nej vyrezať dieru - povolené straty

4. pri vkladaní do pece na prvý výpal Vám spadne na zem - ešte sa to dá prežiť

5. po výpale s glazúrou zase popraská dno - pátram po dôvodoch

6. počas výpalu s glazúrou sa na misku zvalí testovacia kachlička s inou galzúrou a bezpečne sa k nej prilepí - tak toto už nepochopím...:)

Začiatky bývajú ťažké, to už odniekiaľ poznám. Ale ten keramický cintorín, ktorý sa mi doma tvorí spoznávam až teraz. Nech sa páči, zoznámte sa: