Lucy a Kráľ Tanierov

Chcela by som o ňom napísať čosi viac.

Ale tak ako to býva

zvyčajne ( iba vo filmoch)

dochádzajú mi správne slová

A zmôžem sa iba na toto

…

Viete ten obraz vyzerá tak,

ako keď po dramatickej scénke

plnej osobných črepov

a neosobného rozhadzovania rukami,

prichádza hlavný hrdina a povie:

“I am so sorry!”

Vtedy už začína slziť nežnejšia

časť obecenstva v kine

(a pár metrosexuálov si zotrie šušník zo svojho ružovejšieho JA)

Prevažná časť mužov sa snaží myslieť na to,

kedy už pôjdu domov.

Ale všetci súčastnení v jednej milisekunde zreteľne počujú tých

pár

nádherných

slov

s veľkou

váhou

zabúdajúc na

predošlé mávanie

rukami

a nohami

i na nadávky typu “veľmi osobné”

a v hlavách tých všetkých ľudí ozýva sa:

….

“I am so sorry”

A pre tých,ktorí v kine neboli

Kráľ tanierov

Má namiesto srdca

Črep

z taniera

…

Bol to film s titulkami a tak trochu pre pamätníkov…