Blog uživatele LucyHudec

Prišla opäť chvíľa dať svoje JA dokopy.Ako terapiu- veru neplatím si múdrych ujov a tety (ani neberiem medicínu) ale zväčša zájdem do svorky.Pes je totiž najlepší terapeut.
Dnes som teda využila možnosť,ktorú nám ponúka naša záhrada a za tmy som sa v objatí svorky posadila pod višňu. Už bez lístia,v šedej tme-mi pripadala ako starenka.Smutná,že musí spať a tak hrozne sa jej nechce. Pripadala som si hrozne dôležito,že zrovna ja môžem byť súčasťou toho všetkého ,súčasťou toho,čo sa nado mnou-úplne hore v tej tme- otvorilo.
Nebo.
Nebo plné hviezd.
Nie nie som malý princ
Ani nikdy nebudem

Ale sediac pod tou višňou,obklopená svojimi terapeutmi, som dostala chuť vlastniť osobný "balónik" s názvom "MOJE VLASTNÉ NEBO"
Možno by bolo fajn stretávať na ulici ľudí s balónikmi podobnými. Jeden balónik priesvitný s ružovými hviezdami,druhý možno trochu tmavší.
A ľudia by sa pýtali :"ó pane,vy máte dnes smutné nebo,nechcete požičať pár červených hviezd?"
alebo:"slečna,môžem sa vás opýtať či moje hviezdy môžu patriť k vášmu nebu?"

...že vzdávame im hold

a spievame si piesne

že zapaľujeme im svetlá

a oni žijú stále

Počuješ ich hlas?

Nemusí nik kričať

iba ticho vreckovka

sa vznáša nad zemou

Nie vždy je pena ružová

a nie vždy tma

musí byť čierna

čosi medzi ukrýva sa

a tak zažnite si malé svetlo

nech všetky naše duše ožijú

ďakujeme všetkým,ktorí vedia,že dnes nie sú sami!

Mám želaní

plnú náruč

Plus k tomu

som idealista a večný rojko

Mám veľké priane

(vie o ňom kopec ľudí)

Plus k tomu

som zvedavá ale tmy sa bojím

Čo len so mnou bude?

...

Lucy nesie so sebou pár talizmanov a pár slov,tak jedným očkom popri káve vzhliadnite

tu som a tu mávam  

click na 03/09/2010

(a talizmany snáď niekomu prinesú šťastie,teším na to :) )

Ráno som sa prebudil a zistil som,že nie je lepší pocit,než otvoriť okno a nadýchnuť sa...

Kedysi to bol čerstvý vzduch...

No dnes je to len slabý odvar a slabá napodobenina vzduchu.

Možno by bolo dobre mať to okno zatvorené.

...

"Dáš si jablko?"

"Aj ano,ale iba ak máš ešte tie od babky. Tie z obchodu totiž chutia ako zafarbená špongia."

...

Sedím ešte stále nad tou knihou.Je už asi desať minút po polnoci a mne sa vôbec nechce spať. Zajtra by som mal zájsť do knižnice a vrátiť tú knihu.

Kŕmim sa ňou už asi týždeň, ale stále som kdesi na začiatku, pretože dookola čítať o záchrane sveta mi príde nekonečná utópia.

Bolo by omnoho jednoduchšie presťahovať ľudstvo na inú planétu,než túto zachrániť...

...

...niekoľkokrát si človek v živote uvedomí,že nie je dôležité ako naširoko dokážeme rozhadzovať rukami,ale ako silno dokážeme človek objať...

Prajem všetkým silné nedeľné objatia (a dobrý koláč k tomu)

No a je to tu...

Tak nejak ma to neobišlo a môj ksicht trčal v sobotu z TV...Dievčatá (a chlapci) dodnes vďačím fleru,za všetko čo ma v rámci kreativity stretlo,hlavne za to,že ste ma tak nejak posunuli dopredu a že tá moja tvorba vždy nájde ľudí,ktorí radi okomentujú potešia sa pohľadom...

Tak Vám pridávam link a padám pracovať,večer ma čaká La Mousse Rose a voňavé papiere,ktoré podľahnú určite likvidácii:)

V tej milej krátkej relácii nájdete brošky- hlavičky,ktoré Lucy má veľmi rada, doma v šuplíku sa majú fajn,ale tuším,že pôjdu do sveta...

Ak budú chcieť

Teda, aby som nebola sebecká idem do sveta spolu s Rišom a malou Miou...

A je to svet celkom blízky,len hen kúsok za humnami a volá sa Brno...

Prečo ideme do toho sveta?

Pretože malá Mia tam ide spoznať svoju budúcu paničku a pánička. Bude mať u nich teplý peleštek a hlavne jej panička je kreatívna osôbka,takže to bude veľká zábava potichu kradnúť šperky...

Miuška ešte oddychuje pred cestou...

Lucy vytvorila pre La Mousse Rose pani,ktorú lieta svetom nesvetom...

"Dámy a panofé, předstafujeme Fám neuveřitelný box. Plný překfapení a rúžofích velboudú...

Je to neuveřtelné ale sme tady a zveme Fás do našeho boxu...

Tak nefáhejte a přidte!"

Faše La Mousse Rose šapitó!

ENTREZ mes amis!

...ano,klamem,hneď v nadpise som napísala strašnú hlúposť...ale verte či nie,zmeniť sem tam činnosť a odtrhnúť oči od počítača a dať si pauzu od grafiky je čím ďalej tým viac pre mňa luxus.

To viete, vďaka fleru sa to všetko začalo a tak sa pýtam: "ako ste mi to mohli urobiť?..takto ma ničiť"

Svoj voľný čas využívam naplno a čo zostane rozdelím medzi našich troch hafanov (po novom štyroch,ten nový najmenší bol nájdený včera pri ceste)

Prinášam Vám teda trochu zmenu. Lucy "oddychovala" a vytvorila pár textilných vecičiek nech sú ľudia v šedom dave trochu iný. Mám rada tie vecičky,majú svoj príbeh a ja sa tak nejak tomu teším,lebo čo má príbeh má aj srdce.

Inak všetkým krásny deň...a ano,tento blog je naozaj len čisto oddychový...snáď mi to odpustíte 

Chcela by som o ňom napísať čosi viac.

Ale tak ako to býva

zvyčajne ( iba vo filmoch)

dochádzajú mi správne slová

A zmôžem sa iba na toto

…

Viete ten obraz vyzerá tak,

ako keď po dramatickej scénke

plnej osobných črepov

a neosobného rozhadzovania rukami,

prichádza hlavný hrdina a povie:

“I am so sorry!”

Vtedy už začína slziť nežnejšia

časť obecenstva v kine

(a pár metrosexuálov si zotrie šušník zo svojho ružovejšieho JA)

Prevažná časť mužov sa snaží myslieť na to,

kedy už pôjdu domov.

Ale všetci súčastnení v jednej milisekunde zreteľne počujú tých

pár

nádherných

slov

s veľkou

váhou

zabúdajúc na

predošlé mávanie

rukami

a nohami

i na nadávky typu “veľmi osobné”

a v hlavách tých všetkých ľudí ozýva sa:

….

“I am so sorry”