Naše vlastné nebá

Prišla opäť chvíľa dať svoje JA dokopy.Ako terapiu- veru neplatím si múdrych ujov a tety (ani neberiem medicínu) ale zväčša zájdem do svorky.Pes je totiž najlepší terapeut.
Dnes som teda využila možnosť,ktorú nám ponúka naša záhrada a za tmy som sa v objatí svorky posadila pod višňu. Už bez lístia,v šedej tme-mi pripadala ako starenka.Smutná,že musí spať a tak hrozne sa jej nechce. Pripadala som si hrozne dôležito,že zrovna ja môžem byť súčasťou toho všetkého ,súčasťou toho,čo sa nado mnou-úplne hore v tej tme- otvorilo.
Nebo.
Nebo plné hviezd.
Nie nie som malý princ
Ani nikdy nebudem

Ale sediac pod tou višňou,obklopená svojimi terapeutmi, som dostala chuť vlastniť osobný "balónik" s názvom "MOJE VLASTNÉ NEBO"
Možno by bolo fajn stretávať na ulici ľudí s balónikmi podobnými. Jeden balónik priesvitný s ružovými hviezdami,druhý možno trochu tmavší.
A ľudia by sa pýtali :"ó pane,vy máte dnes smutné nebo,nechcete požičať pár červených hviezd?"
alebo:"slečna,môžem sa vás opýtať či moje hviezdy môžu patriť k vášmu nebu?"

Je toľko možností ako pestovať svoje vlastné nebo a ako v ňom ukladať svoje vlastné hviezdy.
K sebe
K iným
Do súhvezdí!

...
Morisson sa prisunul bližšie (je najmenší,má potrebu ochraňovať viac ako ostatní-veľkí vo svorke) a ja som mala pocit,že sa z jeho pomyselného neba presunulo ku mne tisíc hviezd.
A tak sme s tým veľkým šťastným hviezdnym nákladom zamávali ufóncom a v domčeku sa uložili na pelechy.
Máme fajn nebo.Veľa sa v ňom svieti.


PS: A ešte jedna vec-neboli to veru ufónci,ktorým sme mávali,ale sused Jano,ktorý nám večer chodí svietiť cez plot na svorku zelenou baterkou,aby VIDEL, šmejdil, sliedil. Viete,jeho nebo nie je pekné a ani hviezdy u neho nesvietia.

Moje nebo nájdete tu

Lucy nebíčková máva