Ženský prístup

Dne som balila nejake tašky na trhy  a trošku som sa zamyslela nad svojou osobnou históriou tašiek. 

Najprv mi bohate stačil, tak ako všetkým deckám na novom Košickom sídlisku, klučik na šnúrke okolo krku a plastový košík do tlapy, ked som šla niekam do mesta s mamou. Ten košík - taký ten celoplastový biely totálne sociálistické retro s margarétkou celý dierkovaný -  som v kus eniekde strácala a hrozne ma otrvaoval, pretože som v nom všeho všudy mala iba vreckouku s Červenou čiapočkou a okrem toho, že sa podľa mojej mamy hodil k image milého dievčatka (čo som síce nebola, ale ked máte 5 rokov rodičia ešte o vás majú ilúzie) bol totálne nanič a ešte sa aj zle nosil.

Potom som nastúpila do školy. 1988 :) posledný rok , ked pančelky boli ešte súdružky (fúha som stará kukurica :) a rodičia mi doniesli gigantickú hnedú koženú aktovku s Chocholúšikom. Bola fakt kvalitná a keby ju v 90 rokoch mama nevyhodila predpokladám, že prežije aj moje deti. Hrozne debilne sa zapínala a ked som do nej strčila šlabikár dva zošity a ceruzku musela som sa snažiť aby ma neprekotilo dozadu.

O dva roky neskor som už behala s desivou kriklavou neonovou zelenou taškou - začiatok rokov 90 tych  a plastovou kapsičkou s Mikymauzom na krku, kde som mala klučik a lístok na obed a ked som sa cez hodinu nudila okúsala som jej rohy a listok stratila. Teta kuchárka mi potom v jedálni vynadala a dostala som novú kapsičku. Potom sa tašky rozne striedali a menili, ale čo je dôležité už neboli zo surovej braučovej kože s Chocholúšikom a zaplaťpánboh ani neonovo  zelené.

Potom prišiel druhý stupeň a mne sa podarilo sformovať aké také presvedčenie a svetonázor a začala som pociťovať potrebu ho odprezentovať. Takže na školskú tašku pribudli odznaky Kožuch je boleť a Cirkus nie je smiešny pre zvieratá slušivo zladené k tričku Mäso je vražda :D

Jo, a potom stredná :D Zichera v uchu a plátená taška ušitá s maminej plachty na manželskú postel ( dva týždne bez telky ked to zistila) s nápisom punk s not dead. S tou som vydržala niekoľko rokov až kým materiál nedoslúžil a ja som sa nedostala na výšku a tam to chcelo niečo kreatívnejie. 

Ako študenta výtvarného odboru som podobne ako zvšok spolužiakov bola otvorená experimentom a tak mi dlhé roky štúdia okrem tašky na dosky veľkostí menších dverí robila spoločnosť séria batikovaných taiek s korálkami, aplikáciami ťažko identifikovateľnej farby a tvaru. No ale jak a hovorí výtvarníka spoznáš na pol kilometra a nechce ho zobrať žiadny autobus :D

Roky formovnia, zrenia a experimentov a rodičovstvo  doniesli svoju úrodu a ja som zistila, ž epotrrebujem čosi, čo nikto nemá, je to elegantné,  extrémne priestranné pohodlné na nosenie a ľahko prateľné.

Postupne začali vznikať tašky podobného strihu a štýlu ako mám vo svojom obchodíku. Ich základnou vlastnosťou je, že sú čarodejné. Na prvý pohľad vyzerajú ako normálna taška normálnej veľkosti a kľudne schovajú základnú ženskú výbavu. Doklady a nejaké tie farbičky. Môj životný štýl však vyžaduje viac priestoru.  Dnes som upratovala v kabelke a vybrala som odtiať:

doklady, peňaženku, dve hrste mincí voľne z priestoru. Kľúče -moje kľúče majú asi dva kilá a okrem kľučika od bytu a od brány tam je asi 10 starožitných kľúčov od brány- osobná zbraň, Balík piškotov (občas treba deťom zavrieť pusu alebo uplatiť cudzieho psa:), jedného plyšového dinosaura, 13 farbičiek a tri omaľovánky, dva retiazkové obojky na psa a jedno vodítko, diár ,  obrovskú kozmetickú taštičku snevyhnutnou výbavou keby a niečo stalo (napr sa mi rozmazali tiene a tak :), 5 balíčkou vreckoviek keby niekomu niečo tieklo, 2 balíčky vlhčených utierok (ano moje deti sú mierne čuňata :), Dva svetríky pre decka (keby sa ochldilo), jedna malá deka ( pre každý prípad) , Haryho Potera 6  a jedny kombinačky. Na záver som s rúčky odopla náhubok nášho 50 kilového psa a taška sa mohla prať.

Manžel na to pozerá, krúti hlavou a mrmle, že som švihnutá. On tašku nemá. On je chlap. Do jedného vrecka doklad, do druhého peňaženka. A on fakt nikdy nič iné nepotrebuje ani ked ide s deckami a so psom. Je to frajer. Ale ja, ja   som pripravená na všetko :D

Obrázek uživatele Angel Cat
Angel Cat | 29. Listopad 2010 - 1:39

..bez telky {#emotions_dlg.rehot}

S rostoucími dětmi se kabelka mírně zmenšuje (vynechávám vlhčené ubrousky a omalovánky, přidávám kilo svačiny a tašku na fotbalový míč :)))

Pěkně napsáno. A chlapi kabelky nepotřebuji, je to nespravedlnost :)


Obrázek uživatele JOAN ATELIER
JOAN ATELIER | 29. Listopad 2010 - 0:13

Moc pěkně napsano, a zjistila jsem, že máme v tašce podobně uklizeno, jen s rozdílem náhubku pro psa a Haryho Pottera a klíče mám o něco lehčí...a můj chlap má taky jen kapsy...potěšila jste mne...Smějící se


Obrázek uživatele pro radost
pro radost | 28. Listopad 2010 - 23:37

krásný blog, jdu omrknout ty kabelkyUsmívající se


Obrázek uživatele rozmar
rozmar | 28. Listopad 2010 - 21:04

Pěkně napsanéUsmívající se