Ženy mají (muži často nepochopenou) slabost pro nejrůznější taštičky, kapsičky a pouzdra, do kterých si můžou schovat své malé nezbytnosti. A právě tyto šikovné "schovky", ať už vyšívané či malované, tvoří stěžejní část sortimentu značky ololo. O ní i o sobě nám v dnešním rozhovoru vypráví její zakladatelka Martina.

Řekněte nám na úvod něco o sobě.
Volám sa Martina a okrem výrobcu som ešte mama jedného trochu živšieho syna a majiteľka jedného omnoho pokojnejšieho psa :-) Zvieratko nespomínam náhodou, príroda, aj keď väčšinou skôr rastlinná ríša, tvorí podstatnú časť mojej inšpirácie.

Jak jste se dostala k tvoření?
K tvoreniu som mala zázemie vytvorené už od detstva. Otec i mama majú výtvarne cítenie, boli veľmi zruční, obaja mi ochotne kreslili obrázky, mamine typické princezné si pamätám dodnes.
Okrem toho moja mama vyšívala, plietla a háčkovala, všetky tri veci v perfektnom prevedení, na rovnakej úrovni. Tak mi akosi prišlo prirodzené, že niekto sa venujem ručným prácam, skôr som bývala ako dieťa prekvapená, že sú ženy, ktoré to nerobia :-) Otec mal kompletne vybavenú dielničku, takže som mala možnosť skúsiť aj „mužské tvorenie“, práca s pílkou alebo príklepovou vŕtačkou ma nezaskočí.
Naviac som rástla a stihla získať občianku ešte v časoch, keď v obchodoch s odevami vládla nuda, nuda, šeď, šeď, takže moja žiadosť smerovaná k mame „nauč ma šiť“, bola motivovaná túžbou po niečom farebnejšom čo sa bude dať obliecť. Aby nemala moja vlastnoručne obšívaná bábika z detstva stále krajší šatník ako ja. Základnú školu som už končila vo vlastnoručne ušitom hm hm… modeli? Nositeľnom kuse odevu dajme tomu :-)
Spomínané vyšívanie som si skúsila ešte predtým, akosi priebežne šlo všetko krok za krokom…

Věnujete se tvorbě profesionálně? Kolik času jí věnujete?
Áno, venujem. Nadviažem na predošlú otázku, so šitím som sa už nerozlúčila ani na chvíľu. Najskôr som žiarlivo šila iba sebe, skutočne to bol veľký krok vpred, keď som si po niekoľkých rokoch povedala, že teraz už áno, už je to na takej úrovni, že môžem šiť i pre kamarátky a po ďalších rokoch to bolo jedného dňa dokonca v takom štádiu, že hoc samouk, nehanbila som sa ísť založiť živnosť. S odstupom času človek vie, že mal pred sebou ešte značnú cestu, ale takisto aj za sebou, nebolo to v štýle zvládla som prvé pokusy a hrr na živnosť.


Prešli roky, kým som sa dopracovala k niečomu, čo mi hovorilo vlastné zákazkové krajčírstvo a takisto roky, kým som sa od šitia na prianie zákazníčok dostala k tomu, čo robím dnes a čo ma myslím napĺňa omnoho viac.
Mimochodom práve reklama Fleru v nejakom printovom magazíne bol môj skutočne prvý kontakt s podobnou stránkou a úplne ma nadchol taký priestor pre šikovných ľudí.
Po materskej dovolenke, keď som si uvedomila, že chuť otvárať opäť krajčírstvo neprichádza, že zrejme to, čo som cítila asi rok pred narodením syna, nie je únava, ale naozaj to bude vyhorenie, som si dovolila rozšriť rady predajcov. A neľutujem.
Venujem tvoreniu, šitiu, výšivkám a výrobe ako takej s radosťou veľa času. Práca, ktorá je pre človeka zároveň koníčkom, ho pohltí a ani mu to nepríde divné. Občas uvažujem, či už som workoholik :-) Tvorivá fáza, keď príde nový nápad, je napríklad práca aj relax zároveň.

Řekněte nám něco o technice, kterou tvoříte. Proč to u vás vyhrála?
Povedala by som, že v súčastnosti za gro považujem výšivku alebo výšivku v kombinácii s maľovaním na textil. Šitie je skôr už len fáza dokončovania.
Prečo vyhrala výšivka… Teraz to bude trochu vážne. Myslím, že to bolo niekedy v čase, keď sa moja mama pre pokračujúcu nemoc musela s ručnými prácami nadobro rozlúčiť. Keď som si niekde v 13. komnate mysle tíško uvedomila, že tie chvejúce sa ruky to naučili aj mňa, že by bola škoda tú zručnosť nechať ležať ladom. Že po ľudských rukách môže ostať mnoho pekného, jemného, charakteristického. Ale bolo to úplne podvedomé, ako vravím, len neskôr som si priznala, že tá časová zhoda tam je.


Popište nám typický průběh tvůrčího procesu, který vede ke vzniku nového výrobku.
Povedala by som, že mám dva typické procesy. Farebné veci s kvetmi, ktoré pôsobia (aspoň dúfam, že pôsobia) ako kúsky vystrihnutej lúky, tie vznikajú spontánne, niekedy bez plánu vopred, proste sa nechám viesť farbami. Na začiatku iba viem, že mám oranžovú, modrú alebo červenú náladu a tú dolaďujem, kým to nie je dostatočne letné alebo hoci zádumčivé.
Veci, ku ktorým inklinujem v poslednom čase, také abstraktnejšie alebo grafickejšie pôsobiace motívy, vzniknú úplne opačne, na začiatku je nápad, z ktorého po kúskoch dávam preč všetko zbytočné, aby ostalo iba jadro, minimum výrazových prostriedkov.


Čí názor na vaši tvorbu je pro vás důležitý? Máte někoho takového?
Hm… Myslím, že nemám, tým, že som jedináčik, naučila som sa vysporiadať s niečím takým aj sama, nie vždy bol po ruke niekto, kto nebol zároveň autorita. Niet súrodencov, tak si to vyhádate so svojím vnútrom sám :-) Občas sa pýtam syna, ktorá vec sa mu páči viac, ale už som ho prekukla, vždy vyhrajú tie farebnejšie :-)

Doporučte Fler tvůrce, které máte ráda.
To by som si asi netrúfla, vypichnúť iba jedného, pretože ich tu je mnoho na tvorbe, ktorých mi oko spočinie s obdivom. V kocke by som to zhrnula, že mám rada všetkých, ktorí dávajú do tvorby alebo výroby maximum pridanej hodnoty. A je jedno či je pridanou hodnotou viac či menej náročná technika alebo je ňou nápad. Proste mám rada, ak niekto dokáže urobiť z minima maximum.
Ak má ešte talent na fotku a jeho prezentácia pôsobí komplexne, tak smekám, smekám, smekám.


Kdybyste měla upozornit na jeden svůj výrobek z Fleru, který by to byl a proč?
Možno práve jedna z vecí s minimalistickým motívom. Teraz je v ponuke peňaženka a púzdro na okuliare „Ryby, rybičky“, tak tie. Prečo? Lebo sú to veci, na ktoré som sa chystala dlho, som s výsledkom spokojná a je to spôsob, ktorý budem ďalej rozvíjať, preto :-)

Používáte své výrobky, nebo jste kovářova kobyla?
Som kobyla :-) Ak si niekto myslí, že po otvorení mojej kabelky na neho vykukne sada doplnkov vyladená do detailu, tak to nie. Mám vždy nejaký zápisníček, mám teraz obal na mobil, ktorý sa nijak nechcel predať a to je tak všetko. A zakaždým keď ho napríklad vyberám vo vlaku a kladiem na ten ministolík pod oknom, tak si vravím, vidíš, keby si mala ten najnovší, robila by si si zároveň reklamu... Asi to prehodnotím :-)

Čemu se ráda věnujete ve volném čase, když netvoříte?
Dieťaťu. Starším rodičom, ktorým už treba pomáhať s upratovaním napríklad. Občas sa to spojí a mladý ma uťahá hraním futbalu u našich na dvore po tom, ako som im umyla okná :-) Bývam pod Tatrami, ale dostať sa tam na túru bolo napríklad toto tropické leto nad moju odvahu... Medzi skalami a kosodrevinou sa krásne prečistí hlava.

Jak vypadá váš ideální den?
Ideálny deň je, keď pred sebou netlačím balíček povinností, ktoré sa vždy nazberajú „vďaka“ prokrastinácii :-) A takých dní je málo, keďže odkladaných povinností je tým pádom veľa. Kto nemá systematickú prácu ako silnú stránku, vie, o čom hovorím.
Ale skutočne ideálne je, keď mám zabalené všetky zásielky vopred, nik nečaká pridlho na svoju zákazku, v hlave je dozretý nápad a konečne sa dostávam k jeho realizácii. Tak to mám rada. A ešte večery, od istého času nie som viac sova ako ranné vtáča a pracovať v noci ma baví.

Jaké máte pracovní plány pro příští týden a jaké pro příští rok?
Budúci týždeň ma ešte čaká niekoľko objednávok, všetko práce, na ktoré sa teším. A budúci rok by som rada zdokonalila to, čo robím. Rozšírila sortiment o pár druhov výrobkov, niečo možno pôjde preč, proste práca na sebe. Spokojnosť vnímam ako stagnáciu. Kým je motorom nespokojnosť a snaha niečo zdokonaliť, tak je to pre mňa v poriadku.