Pred už mnohými rokmi sa mi ženil syn. Syn mi túto vzácnu udalosť oznámil v liste z vojenčiny a musím dodať, že taktne, milo a zároveň rozhodne. Mne bolo dosť ťažko vyrovnať sa s myšlienkou, že sa z neho - už vyštudovaného hotového človeka - nepoteším ani len mesiac po vojne, veď za posledných 5 rokov štúdia a vojenčiny sa doma  toho veľa nezdržal.

V spomienkach som si zalistovala do rokov jeho detstva, keď sme zápasili s chorobami, na roky dospievania, štúdií....

Termín sobáša sa však pomaly blížil, všetci sme sa pripravovali  a mňa zamestnávala ešte jedna myšlienka, čo ešte a ako urobiť, aby ten deň bol do najkrajší.......?

     Rozhodla som sa zakúpiť deťom  krátku svadobnú cestu, veď sami s financiami ešte nedisponovali. Miesto pobytu som starostlivo zvažovala,chcela som niečo typické a romantické......

Moje rozhodnutie padlo pri spomienke na jednu udalosť zo synovho detstva...

     Mal asi 5 rokov a kvôli zdravotným problémom sme s ním cestovali na kúpeľnú liečbu. Cesta bola veľmi dlhá a pre novopečeného šoféra-manžela aj namáhavá. Počas cesty sa nám niekoľkokrát vynorila prekrásna panoráma Krásnej Hôrky. Pre malého chlapca to bolo ako v rozprávke a veľmi túžil ten pekný  zámoček vidieť i zblízka.

Ale žiaľ , kvôli pokročilej dobe i počasiu to nevyšlo cestou tam, ani cestou späť.

     Mrzelo nás to ale dúfali sme, že však bude ešte príležitosť daný sľub dodržať. Ale ani  za nasledujúcich 20 rokov sa príležitosť na to nevyskytla., a syn nám to už i neskôr žartom občas pripomenul, že  ten krásny zámok nevidel.......

Takže miesto pobytu svadobnej cesty bolo rozhodnuté, zdalo sa mi to aj originálne, typické a aj romantické. Cestovná kancelária zabezpečila pohodlnú chatku v romantickom prostredí

           s výhľadom na Krásnu Hôrku!

     Moje deti sa veľmi tešili!

   .......................Aké obrovské však bolo moje prekvapenie, a čo som prežívala, keď ešte v deň nástupu zvonil večer telefón! Po tom, čo mi syn povedal, mi nohy skameneli a nevedela som slova prerieknuť od prekvapenia  nad hroznou správou, že tá chatka s "vytúženým výhľadom bola pred nimi jednoducho zavretá , a všade tma a ani človiečika.........................

     Stalo sa totiž medzitým, že chatka zmenila svojho majiteľa a túto skutočnosť cestovným kanceláriám jednoducho

zabudli oznámiť.

     V živote sa všeličo stáva, žiaľ aj takéto. Čo k tomu dodať?  Zlá nálada nás síce časom prešla, peniaze nám vrátila cestovná kancelária, ale nám to nebolo všetko jedno.Miešali sa vo mne pocity ľútosti,  zlosti, ale už som nechcela ďalej zvyšovať zlé nálady. Jednoducho sme prijali túto situáciu, ale táto udalosť sa svojou "originalitou" trvalo zapísala do našich spomienok na sobáš..............Ešteže tých krásnych chvíľ radostných bolo dosť.