La dolce farniente

 

V únoru alebo v březnu tohoto roka som, vtedy ešte cítiac sa zhrzená, kukala vo svojej dieľni, hojne prelievajúc hrdlo rybízovým vínom, film “Jíst, meditovat, milovat.”

Pamätám si, ako sa mi počas toho filmu postupne vyjasňovalo, a na konci, bežali titulky, som sa natiahla, nespadla z kresla našťastie v tom opojení, a vyslala do Vesmíru prianie, aby toto leto bolo la dolce farniente!

 

A v tom momente na to zabudnúc som šla spať. Ráno som si samozrejme nič moc nepamätala, no kupodivu som si na to prianie spomenula niekedy v dubnu, a odvtedy často, lebo naozaj si leto užívam, stále vonku, pri činnostiach, ktoré ma veľmi bavia, napľňajú. Alebo pri povaľovaní sa na terase, čítajúc si, dokonca si občas dovolím ochorieť a neísť do práce!

 

Nádherný čas! Ďakujem!!!