Toto je krátky príbeh o našom starom výťahu, a o tom, ako sme sa jedného dňa s mojimi priateľmi rozhodli urobiť "skúšku krásy", a čo som sa pri tom naučila.
... chceli sme vytvoriť v našom starom výťahu niečo, čo spríjemní každému cestu (hore alebo dole) a tak trochu daruje tomuto miestu "dušu"...a tak sme poskladali origami vtáčikov. 
...no ich život bol krátky.
prešla možno hodina aj čosi, a boli preč. (možno si ich niekto vzal domov a robili mu radosť :), ale asi skôr nie... najskôr to niekto nie veľmi pochopil.
takže tak skončili. naši origami vtáci. nepochopení.
:) (toto ešte nie je koniec príbehu). na ďalší deň ráno sme išli kúpiť ešte farebnejšie papiere a poskladali sme nových vtákov! aj s odkazom pre ľudí, aby sa rozumelo...( :)
ostali.
naši vtáci tu žili snáď aj celé tri mesiace!
a dokonca, ľudia sa k nim začali správať ako k svojim, a vždy keď nejaký z nich upadol, prilepili ich späť.
a, tiež pribúdali nové odkazy..z vďačnosti a tiež priania pekných dní. skúška krásy teda prešla.
takže toto som sa naučila:
1. nevzdať sa
2. (hoci vždy sa nájde niekto, kto nepochopí)
3. ozrejmiť myšlienku/ ducha :)
4. v našom vchode žijú milí ľudia
5. každé miesto má svoje čaro.
a možno je to hlúposť, ale tak vnútorne si myslím, že sme si boli v paneláku nejak bližšie cez tie naše odkazy. :))
