Písal sa rok 2011. Asi.

Moja pamäť často klame, a niekedy sa mi snaží odpusť nejaký ten rok času.

Ale tak dajme tomu, že bolo toho 2011-teho. Nejaký obyčajný pondelok, ktorý neočakávate, že bude vo vašom živote prelomový.

Idem si, nenápadne, ako introvert pomedzi ulice, uličky a ľudí. Snažím sa vojsť do umeleckého obchodu tak, aby si toho moja peňaženka nevšimla.

Ale zrazu zbadám, že do predajne pribudol nejaký stojan a na ňom sú alkoholové (liehové/ink) fixy. Videla som ich už veľakrát na internete, no boli to iné značky, drahšie, pre mňa v tej dobe trochu nedostupné. Tu na mňa z toho stojana hľadelo pár farieb značky Winsor a Newton. Nebola by som to ja, ak by som si ich nevzala.

Písal sa rok 2011. Bol neskorý večer. Tých pár odtieňov tancovalo po papieri, a ja som vedela, že do môjho života zavítala staronová láska FIXY.

Veľmi pochybujem, že ste ich ešte neskúšali. Priznám sa, že keď som sa rozhodovala či napísať tento článok, chvíľu som váhala, pretože umelcov alkoholové fixy nemohli obísť, a druhé váhanie prišlo vtedy, že však načo písať o nich, keď ľudia nečítajú.

Risknem to ale- pre seba, pre vás ♥

Od roku 2011 pretieklo veľa vody cez môj umelecký stolík, a rovnako pretieklo cez neho aj alkoholu. Teda, alkoholových fixiek. Ja nepijem, priatelia. Iba kreslím.

Alkoholové fixy majú v sebe tuš/ink/ farbu na báze alkoholu. Ich chemické zloženie je pre mňa fascinujúce, ale prestala som to študovať vtedy, keď som zistila, že pár zložiek v nich sa používa aj v kozmetike. Reku dobre, neumreme doma!

Výhodou je, že tieto fixy sa dajú medzi sebou miešať, prekrývať a nádherne tieňovať. Ak patríte medzi väčších skúšačov a kupovačov, možno vám niečo povedia aj prvé fixy, ktoré k nám prišli z anglicka a volajú sa Spectrum Noir. To bol teda pach! Vtedy sa ešte nedalo veľmi dopátrať ich zloženie, a tak som proste kreslila.

Ale vážne neklamem, tieto páchli tak silne nejakých roztokom alkoholovo/ktovieakým, že pracovať s nimi bolo utrpenie. Všade písali, že sú úplne v pohode a netoxické, no ja si dodnes myslím, že na začiatku výrobca trošku hazardoval s našimi nosnými dierkami. A mám ich stále, aj po tých rokoch stále fungujú.

Uznávam, že mali naozaj krásne palety farieb, napríklad táto s názvom Vintage, bola proste krásna. Tak či onak, ja som nejaký ten smrad vydržala a pokreslila som nimi nejeden skicár. Bolo to nové, a ja som fixy ešte len objavovala.

Odtiene sa krásne rozpíjali. Čo tam nejaké nosné dierky ...

Moja zbierka sa postupne rozrastala o nové značky. Dodnes nedám dopustiť na Stylefile markery, ktoré pochádzajú od nemeckého výrobcu, no a boli to najkvalitnejšie, čo trh vtedy dávnejšie ponúkal.

Raz som ich našla sadu 72 kusov za 99€, a to bol vianočný darček ako lusk. Ak sa vyznáte v cenách kvalitných výtvarných potrieb, viete, že toto je skoro nič. Fixy som vtedy používala na všetko. Na originály, do skicárov, proste objavovala nekonečné farebné možnosti.

Alkoholovým fixám predpadlo okrem mňa, veľa ďalších ľudí. Videla som, že na Slovensko prichádzajú aj iné značky,  a to by som nebola ja, ak by som vždy niečo nové nevyskúšala.

Napríklad značky ako Graph´it alebo Kurecolor tiež patria k mojim obľúbeným. Farby sú krásne, sýte, paleta veľká a chvalabohu, tieto nepáchnu.  Rovnako to môžem povedať o značke Copic, ktorá je na trhu množstvo rokov, a Japonci boli medzi prvými, ktorí ukazovali svetu, aké čarovné obrázky fixy dokážu vyrobiť.

No, o cene, za jednu fixku- napríklad z rady Copic Sketch- tu nechcem veľmi písať. Aby ste si nemysleli, že umelci sú až tak za vodou, keď nakupujú takéto drahé fixy. Za mňa, bohužiaľ dovoliť si to nemôžem.

Sú umelci, ktorí s nimi robia naozaj prenádherné diela za veľa peňazí, nakoľko táto značka garantuje svetlostálosť, a to, že ešte vaše deti zdedia obrázky nakreslené priamo s nimi. Bez zmeny, bez zblednutia.

Ja osobne si vystačím aj s lacnejšími verziami, pretože skôr mi vyhovuje mixed media práca, vrstvenie, prekrývanie a objavovanie.

To ma baví viac.

Písal sa rok 2011. Z umeleckého pohľadu to bol pekný rok. Objavila som opäť v sebe dieťa, ktoré si fixami čmáralo po papieri, akoby sa nič nedialo. Začala som si zbierať fixky, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou mojej tvorby. Namiesto prstov, som mala plastové vrchnáčiky z fixiek. Kotúľala som sa s nimi po zemi a žila som svoj farebný sen.

Vlastne, žila? Žijem ♥

Ak by ste sa o fixách chceli dozvedieť viac, pýtajte sa ♥

Vaša skoro alkoholička Lucy