V roku Pána sa mi narodila dcéra.

Keď bola ešte úplne mini bábätko, zrodila sa mi v hlave myšlienka, že jej urobím domček pre bábiky.

A tak, po nociach, keď už bábätko spalo, začala som kresliť projekt, po inžiniersky, všetko v mierke 1:10.

Podľa projektu som z tvrdšieho papiera a rôznych nepotrebných drobností vyrobila nábytok. Najprv obývačku, potom spálňu a nakoniec kuchyňu. Zápalkové škatuľky poslúžili na nábytok, slamky od džúsu ako kohútiky, kelímky od mliečka do kávy, ako dres alebo bubon do práčky, tkala som koberčeky, šila poťahy na gaučovku, obliečky na posteľ.

Keď to bolo všetko hotové, pobalila som to do krabíc a šup s tým do pivnice.

Keď mala malá 5 rokov preč, povedala som si, že je už dosť veľká, aby som to dala všetko dokopy a urobila jej radosť na 6. -te narodeniny.

No a nastal problém...

Ako zostrojiť domček, keď máte dieťa, ktoré má byť obdarované neustále v pätách?

Nezostávalo mi nič iné, len počkať, kým dieťa zaspí, rozložiť sa v obývačke, po nociach popracovať a do rána všetko zbaliť, akože nič sa nedeje.

Keď mal domček 3 podlažia hotové, nedalo mi a povedala som si, že dom domom nie je bez kúpeľne. Keďže v pôvodnom projekte sa kúpeľňa nenachádzala, neostávalo mi iné, iba ju k domu prilepiť...a tak vznikla aj terasa.

Konečne nastal deň D, domček som umiestnila na stred jej izbičky, a čakala som, čo bude. Rozšírené oči mojej malej dcéry mi vynahradili presilené ruky, všetok čas strávený stavbou desaťročia, prepracované noci.

Domček sa stal jej súčasťou, nehovoriac o kŕdle susedových detí, ktoré boli u nás na dennom poriadku.

Dcéra má 13 rokov, domček stále stojí v jej izbe. Hoci je z papiera, týchto 7 frenetických rokov prežil v zdraví, a dúfam, že bude robiť radosť ešte aj nášmu budúcemu potomstvu:))



...tak aj o tomto je handmade...