Kozmetické maslá sa stávajú čoraz obľúbenejšími v rámci produktov osobnej hygieny a starostlivosti o pokožku. Sú o to žiadanejšie, že preferencia konvenčných spotrebiteľov smeruje skôr k pevným, ako k tekutým kozmetickým formulám (konzistencia masla je tuhá, ale pri dotyku s pokožkou sa mení na redšiu, olejovitejšiu). Práve preto je dnes okrem používania pravých prírodných masiel také populárne chemicky meniť vlastnosti rastlinných olejov tak, aby sa dosiahla konzistencia masla.

Možno ste zaznamenali určitý "boom" v oblasti kozmetických masiel, najmä to, že sa ich zrazu objavilo celkom slušné množstvo – akoby takmer ku každému rastlinnému oleju existovalo aj príslušné rastlinné maslo. Existuje snáď v akomkoľvek oleji nejaká prirodzená "pevnejšia" zložka ako základ masla? Známy český aromaterapeut Karel Hadek na to odpovedá asi takto: "Čerta starého sú rastlinné maslá prirozenou zložkou olejov!" ;)

Na základe naštudovaných poznatkov sa pokúsim načrtnúť rozdiel medzi pravými prírodnými maslami a "margarínmi", teda stuženými rastlinnými olejmi, ktoré sa začali tak hojne objavovať už aj v prírodnej kozmetike. Ide o „maslá“, ktoré sa vlastne v prírode vôbec nevyskytujú, ale vznikajú na báze chemického zásahu do molekulovej štruktúry prirodzene sa vyskytujúcich rastlinných olejov. Najbežnejší proces takejto chemickej premeny oleja na maslo sa nazýva hydrogenácia.

Prírodné maslá

Prírodné maslá sa získavajú priamo z prírodného zdroja a nie sú chemicky modifikované. Môžu byť za studena lisované či chemicky extrahované, nerafinované, či rafinované (čistené, deodorizované), ale nie je tu prítomný (na rozdiel od hydrogenácie) žiaden chemický zásah na molekulovej úrovni. Ide o hmotu, ktorá je maslom na základe svojej vlastnej tukovej kompozície. Medzi najznámejšie a v kozmetike najpoužívanejšie prírodné maslá patria bambucké a kakaové maslo.

„Maslá“ získané hydrogenáciu rastlinných olejov

Hydrogenácia mení chemickú štruktúru zložiek prírodného oleja, dôsledkom čoho je zmena kvapalného oleja na pevný alebo polotuhý tuk (najbežnejším príkladom tohto sú margaríny). Je to proces, ktorý síce poskytuje potravinárskym i kozmetickým tukom požadovanú stabilitu a tuhosť, avšak vznikajú pri ňom aj „smutne známe“ trans-mastné kyseliny.
Ako sa to deje?
Nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v rastlinných olejoch sa za vysokej teploty, vysokého tlaku a prítomnosti kovového katalyzátora (najčastejšie práškového niklu, ktorý sa mieša do oleja v podobe NiCO3 ) nasýtia vodíkom (vodík=hydrogenium, preto: hydrogenácia). Dochádza k ich zmene z prirodzenej konfigurácie "cis" na neprirodzenú konfigurácii "trans".
Slovami aromaterapeuta K. Hadeka: „Rastlinný olej sa odvezie do chemičky a procesom hydrogenácie sa pozmení jeho molekula k – no, povedzme – lepšej predajnosti. Jednoducho zhrnuté, nenasýtené väzby sa čiastočne nasýtia, z nenasýtených mastných kyselín sa stanú nasýtené a z oleja – „maslo“."
Dodáva, že hydrogenácia má svoje úskalia: „Pri hydrogenácii vznikajú vo veľkej miere tzv. trans-mastné kyseliny, ktoré rozhodne nie sú žiadne neviniatka. Ich neblahé pôsobenie na ľudský organizmus by si zaslúžilo samostatné pojednanie. Dalo by sa začať podporou porúch krvného systému a končiť povedzme pri riziku provokáce astmatických záchvatov...“

„Maslá“, ktoré vznikajú pomocou chemického procesu sú napríklad tieto:
Avokádové, Jojobové, Kávové, Makadamiové, Mandľové, Olivové, Orechové, Ricínové, Sezamové či Slnečnicové.
Chemici sú, samozrejme, schopní vyrobiť „maslá“ aj z iných, tu neuvedených, olejov.

Ja osobne uznávam ako surovinu pre kozmetické produkty, ktoré vyrábam (balzamy, pleťové maslá), len prirodzene existujúce, pravé maslá, a to za studena lisované a nerafinované. Len tak si podržia všetky svoje užitočné vlastnosti (už aj RAFINÁCIA odstraňuje z masiel/olejov mnohé vitamíny, minerály a ďalšie významné fytozložky; o HYDROGENÁCII ani nehovoriac...).

Najznámejšie a najpoužívanejšie prírodné maslá – bambucké a kakaové – sú overené, dlhodobo skúmané a sledované v kozmetických či dermatologických štúdiách a ich účinky sú vedecky doložené:

BAMBUCKÉ MASLO má ošetrujúce, regeneračné a ochranné (filmotvorné) vlastnosti. Výskumy preukázali tiež jeho účinky proti starnutiu, ďalej protizápalové, zmäkčujúce, hydratačné vlastnosti, a taktiež to, že čiastočne odráža alebo absorbuje UV lúče.

KAKAOVÉ MASLO má hydratačné, regeneračné, zmäkčujúce a antioxidačné vlastnosti. Výskumy dokázali aj jeho ochranné účinky proti UV žiareniu a následnému foto-agingu, a tiež bol doložený pozitívny vplyv na nasledovné parametre pokožky: elasticitu, kožný tonus a kolagén.

Odporúčam Vám naše pleťové maslá s vysokým podielom organického, neupravovaného kakaového masla. Vyskúšajte :)

Vaša Eňa.

Použité zdroje:
Aburjai, T., Natsheh, F.M. Plants Used in Cosmetics. Phytotherapy Research, 2003, 17: 987-1000.
Gasser, P. et al. Cocoa polyphenols and their influence on parameters involved in ex vivo skin restructuring. International Journal of Cosmetics Science, 2008, 30: 339–345.
Hadek, K. Není máslo jako máslo. Aromaterapie. 2008, 2: 10-11.
Israel, M.O. Effects of topical and dietary use of shea butter. American Journal of Life Sciences, 2014, 2(5): 303-307.
Kaser, H. et al. Naturkosmetiksche Rohstoffe. Linz: Freya, 2014.
Nichols, J.A., Katiyar, S.K. Skin photoprotection by natural polyphenols: Anti-inflammatory, antioxidant and DNA repair mechanisms. Archives of Dermatological Research, 2010, 302: 71-83.