Výroba mojich prvých šperkov sa začala už v detstve, keď mi mamina podarovala papierovú krabičku plnú korálok rôznych veľkostí a farieb. Celé hodiny ma ich bavilo navliekať na ocinov rybársky silón a tešila sa z vlastnoručne vyrobených náhrdelníkov, náramkov a brošní, ktoré som potom s hrdosťou nosila. Raz som si z dovolenky priniesla malé mušličky. Vyvŕtali sme do nich dierky, pripevnili háčiky a tak vznikli moje prvé náušnice. 

S tvorbou makramé ma zoznámila kamarátka, ktorá viaže nádherné závesné dekorácie, prestierania a kabelky. Napadlo mi, že skúsim touto technikou vytvoriť šperky. Páči sa mi farebnosť a elegancia šujtášových šperkov a zároveň jemnosť a ležérnosť šperkov vyrobených technikou makramé. Mojou túžbou bolo vytvoriť niečo medzitým. A vtedy som si spomenula na vyšívacie bavlnky...

V našej rodine sa ručným prácam venovali všetky ženy. Poprosila som maminu, či by mi tie bavlnené priadze, ktoré celé roky odkladala, nepodarovala. Pamätám si, ako priniesla dve veľké tašky plné farebných klbiek. Niektoré boli úhľadne poukladané v papierových krabičkách, iné starostlivo zabalené v sáčkoch. A ja som sa zrazu dotýkala bavlniek po našej tete, perloviek, z ktorých kedysi mamina vyšívala obrusy a háčkovacej priadze, ktorú používala moja babička. Pri niektorých som našla zapichnuté zabudnuté ihly či drevené kruhy na vyšívanie s kúskom plátna. Boli to bavlnky, ktoré nesú v sebe ukrytý príbeh. Dedičstvo a pre mňa malé poklady zároveň.

Nakúpila som si prvé háčiky, strapce, vytiahla odložené korálky a postupne začali z bavlniek uzlík po uzlíku vznikať prvé náušnice... Náušnice s príbehom.