Úvod do sveta Eskimacov máme za sebou. Spoznali sme (už hviezdny) pár Evžena a Lízu. Evžen, lámač ženských sŕdc, Líza, jeho fešná frajerka.

Teraz vám chcem predstaviť ďalší pár. Avšak nie frajerský, iba kamarátsky ;)

Venďo a Sveťo:

Kamoši, ktorí sa poznajú už veľmi dlho. Spolu štrngali farebné hlinené guličky do jamiek v zemi - ohromná zábava, odporúčam! Možno práve pri tejto činnosti si vyvinuli cit pre hlboké sústredenie, rozponateľné vyplazeným jazykom na kraji papuľky, privretými očkami a mierne zvrašteným obočím. Alebo to bolo cez prázdniny u Arnoštovej starkej, keď ich učila štrikovať? ("Lebo správny maco sa musí vedieť obliecť!" Tak vravievala.) Neviem. No keby ste mali možnosť zažiť ten pohľad na malých macov, ktorým spodné labky ledva visia cez okraj veľkej stoličky, ako sa úpenlivo snažia ešte nešikovnými malými labkami omotávať bavlnky okolo ihlíc a niečo (nederavé) z toho vytvoriť... och... nedá sa nemilovať ich!

...............................

...............................

Pardon, musela som ich opakovane vystískať. Príval citov nedovolil inak O:-)

...............................

Ako títo kamaráti rástli, našli si časom záľubu vo viac rozdielnych veciach. Arnošta fascinoval svet mechanických strojov a strojčekov, čím menšie a komplikovanejšie, tým lepšie. Sveťo zasa namieril svoj pohľad smerom k nebu, k hviezdam a lampám. Svetielka rôzneho druhu mu úplne učarovali. Dovoľte, aby som vám ich teraz predstavila podrobnejšie.

.......................................................................................................................................................

Arnošt-Vendelín, zvaný Venďo:

Arnošt dostal meno po nejakom veľkom eskimacom vynálezcovi. Arnošt Bul... Bud... dačo na "B", nezampamätala som si. Myslím, že mu tým rodičia tak trochu predurčili osud. A možno to bolo naopak: Arnošt bol predurčený pre svet mechanických strojov, strojčekov a rôznych vynálezov, a tak musel mať aj hodiace sa meno.
Ak by bola pravda, že sa meno spája s povahou maca, tak potom jeho druhé meno Vendelín, ktoré dostal po svojom starom otcovi, nemohlo byť vybraté lepšie! Veľké srdce a povaha dobráčiska, to Venďo určite zdedil!
(Mimochodom, taká náhoda: môj prastarý otec bol tiež Vendelín :))

Arnošt je najspokojnejší vo svojej dielničke. Obklopený mechanizmami od výmyslu sveta, spravuje celému okoliu hodinky. Malé, veľké, nástenné kukučkové, vreckové. Keď treba, aj mestské vo veži. Vyšplhá svižne po rebríku nahor, pošpára svojimi zvláštnymi nástrojmi v kolieskach a hodiny zase bežia ako... hodinky :)
Najčastejšie ho však zastihnete za svojím stolom, kde pod lampou a prešpekulovaným zväčšovacím sklom opravuje, napravuje a vytvára hotové zázraky. Na policiach okolo celej dielničky si popri čakaní na opravu svojho budíka môžete popozerať a poobdivovať napríklad  mechanického vtáčika, kikiríkajúcu sliepočku na kľúčik (chybička se vloudila), mini katapult na hlinu, ktorým sa ohadzujú steny kurínov namiesto omietky, hracie skrinky krabičkové aj v tvare starých gramofónov, pozlátené súčiastky či sústavy ozubených koliesok, o ktorých nikto netuší, na čo by mohli slúžiť, no pre Venďa majú zjavne obrovský význam a ešte všeličo iné. Venďova dielnička je skrátka truhlicou pokladov pre zasvätených i laikov.

Arnoštove srdce síce zatiaľ nie je zadané pre žiadnu medvedicu, no nedávno bol "prístojacím" pri krste istého Adamka - novonarodeného medvieďaťa, ktoré odvtedy a už navždy bude mať v jeho hrudi čestné miesto.
"Prístojací" je niečo medzi naším krstným otcom, svedkom na svadbe a dobrou sudičkou. Je to veľká česť pre toho, kto je o to požiadaný a akési dobré znamenie pre malého Eskimaca, že nad ním bdie ešte niekto ďalší (okrem členov rodiny). Bohužiaľ, neviem vám to lepšie vysvetliť. Posúvam, čo som pochopila z toho, čo mi Venďo zdelil najlepšie ako vedel. No jedným som si istá: lepšie si vybrať ani nemohli. Arnošt je úžasný! ;)

.......................................................................................................................................................

Svetozár Malina, zvaný Sveťo:

Sveťo je dobrosrdečný, večne slniečkovo naladený chlapík, pre ktorého je svet gombička. Má slniečo v duši, srdci aj na tvári :) Akoby vyžarovalo priamo z jeho vnútra. Akýkoľvek problém pre neho nie je problémom, iba zádrheľom, ktorý skôr či neskôr ľahko vyrieši. Svet je preňho malina. (Opäť raz meno, resp. priezvisko vystihuje macovu povahu. Zaujímavé, však?) Ale pozor! Nie je ľahkovážny ani nezodpovedný. Práve naopak!

Ako som spomínala, Sveťa fascinuje svet svetielok. Odmala otáčal hlavu k nočnému nebu a obdivoval hviezdy. To mu ostalo nielen v podobe amatérskeho astronóma, ale aj v držaní tela. Keď sa pohybuje na štyroch labkách, nie je to vidno. No akonáhle sa postaví na zadné, typický záklon vás ihneď uistí v tom, že ide o neho :)

Cez deň Sveťo opravuje pokazené pouličné osvetlenie a domáce olejové lampášiky, čistí kahančeky, začmudené lampičky a zájdené svietniky. To je jeho parketa. Narozdiel od Arnošta nemá vlastnú dielničku, pracuje doma. Dni, keď všetky svetielka fungujú ako majú nezaháľa, ale venuje sa svojej astronomickej vášni. Starostlivo si na hviezdnej mape naštuduje plán pozorovanie pre príslušný večer, spíše do starého ošúchaného zošitka súradnice, zbalí ďalekohľad, deku a piknikový kôš a hor sa večer na kopec pozorovať hviezdy, planéty, galaxie (a občas aj svetojánske mušky :))) Tmy sa nebojí. Jednak nemá čoho, jednak pozná dokonale každý kút lesa a tiež... je predsa mestský "osvetľovač"! :)

Ak sa zaujímate o hviezdy a hľadáte niekoho, kto by vám ich priblížil, niet nikoho lepšieho ako Sveťa! Priznám sa, už som to raz skúsila: požiadala som Sveťa o malú prednášku. Ochotne ma pozval na jeden večerný výlet. V tmavom, neznámom lese som sa však bála. Kedykoľvek sa na vás môže nalepiť pavúk alebo dačo podobné, brrr! Hore to už bolo lepšie. Prenádherná hviezdna obloha a Sveťove tiché brumkanie... ideálna kombinácia na výlet do snovej ríše, ako som čoskoro zistila. Nuž, zaspala som. Pamätám si iba pár úvodných súhvezdí O:-) Ešteže je Sveťo taký zlatý a nenahneval sa na mňa :)

Sveťo tiež často navštevuje kamaráta Venďa. Sú totiž nerozlučnou dvojkou. Takmer každý deň ich môžete vidieť na námestí na lavičke chrúmať jabĺčka k obedu či oblizovať si packy od čučoriedkového džemu. Také pečené jabĺčka s čučoriedkovým džemom, to vám je nebíčko v papuľke! Aspoň pre nich ;) To by musela byť nejaká vážna a akútna mechanická či svetelná porucha, aby ste ich spolu cez obed nevideli.

.......................................................................................................................................................

Toľko k novým Eskimacom. Na záver si opäť neodpustím jednu fotošútingovú, keď som sa im opäť vopchala do záberu (veľakrát), podobne ako Evženovi a Líze :)))

Majte sa krásne, mávame vám všetci ôsmimi packami (všetci štyria Eskimacovia) a dvoma rukami :)