Přátele, kamarádi, nakupující, nakukující posílám vám kousek ze dvou textů,
které dnes pohladily duši, třeba někoho potěší...
A nejaktuálnější zpráva dne, tydne, měsíce, celého letoška ....................
Vypadá to, že letos nezavedou u nás v čr 5G!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! //operatori/odklad.
Je takové nezvyklé ticho, nejen po ránu, ale po celý den.
Je to ticho neznámé zvláštní povahy.
Ticho - introvert, co se stáhlo samo do sebe.
A člověk vůbec neví, zda ho má přemlouvat, aby přestalo být tichem, nebo ho podpořit a jen mu naslouchat.
Snažím se dělat to druhé a je to se mnou jako s tím tichem, vcházím hlouběji do sebe a nestačím se divit,
co všechno slyším...
Některé chvíle vypadají jako němé, ve skutečnosti jsou jak bílé koně, co nás unášejí přes obtíže
a přes prožitek blíž k sobě.
To ticho není klecí,
je jen koncem karantény našich srdcí.
Od Papírová vlaštovka
Všetci vyliezajú z dier. Čmeliaci. Včely. Chrobáky.
Len ľudia zaliezli, práve je nákaza.
Niektorí vravia, že vychádzať von je nebezpečné.
Človek má skôr pocit, že nebezpečné je vchádzať dnu.
Tu, v lese, je všetko inak.
PRÍRODA POSILŇUJE ODOLOSŤ
Nejaký štátny predstaviteľ doporučuje starým ľuďom,
aby vôbec nevychádzali von. Polovica slovenských miest je na kraji lesov.
Byť starým človekom, tak každý deň idem do lesa, na záhradu
alebo parku. Posiľňuje to dušu, telo i odolnosť – imunitu.
Mama ešte pred nedávnom chodila cez letisko
do Slovenského raja na chatu. Keď jej niekto doporučí nevyjsť
štvrťroka z domu ... asi by jej to neprospelo.
Keď človek jazdil na koni, na hrebeni nad Potôčkami mal sused usadlosť,
kosil tam trávu alebo robil niečo iné.
Chlap mal riadne cez osemdesiat – a veselo tam kosil.
Žil tam sám, okolité domy opustené. Držal sa hore.
Hora v ňom držala silu...
Niekto sa možno cíti lepšie v hore alebo v háji.
Niekto možno bude vo svojej komôrke cvičiť živové cvičenia,
lebo cesta do lesa by mu trvala dve hodiny a to je naozaj riziko.
V Japonsku robili pokus – ťažko chorým pacientom premietali
filmy z prírody. Z lesov. Stav sa im v tej dobe zlepšoval.
Takže je príroda a je Príroda. Príroda s veľkým P je to,
čo máme v srdci. ...
A keď si už snívame o čistej prírode, snívajme aj o čistej spoločnosti.
O tom, že ak niečo vidíme inak, nebudeme sa preto hádať.
O tom, že ak sú hádky, vyriešime ich s nadhľadom a úsmevom.
O tom, že pri každom meste je svätoháj – lesík s pôvodnými drevinami,
ktoré už dnes v lesoch a na stráňach chýbaju...
Snívajme o lepšom svete. A keď sa táto nákaza skončí,
buďme pripravení pustiť sa do toho. Už sa pripravujeme.
Vždy budú nejaké ťažkosti, vo vesmíre sa musíme snažiť a obracať.
Ale my to zvládneme. Zvládneme to, pokiaľ budeme v sebe pestovať ducha,
pokiaľ budeme posilňovať dušu.
A telo predsa patrí k tomu. Chvála za dary. Živa!
