Je jí 24 a už má vlastní značku DajanaRodriguez, pod kterou jen na Fleru dosud prodala více než 700 kožených kabelek. Ještě se neznáte? V tom případě je nejvyšší čas s tím něco udělat! V dnešním rozhovoru se dozvíte, jak Dajana přišla ke svému exotickému jménu, jak se dostala k výrobě kabelek... a určitě i něco navíc ;)

Řekněte nám na úvod něco o sobě.
Moje meno je Dajana Rodriguez, čiže áno, moje meno je mi aj značkou. Ako vidieť z môjho mena, nie je typicky slovenské, môj tatino je Kubánec a mamina Slovenka. Mám 24 rokov a pochádzam zo Slovenska. Som ešte stále študentka, minulý rok som ukončila bakalárske štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tam som študovala dva odbory a to Španielsky jazyk a literatúru a Výtvarné umenie. Momentálne pokračujem v štúdiu v Bratislave na Univerzite Komenského, kde študujem Výtvarné umenie. Popri tom pracujem v našej rodinnej firme, maľujem a užívam si život :-)
Som mladá baba, ktorá miluje módu, umenie, psy, kone, cestovanie a sladkosti. To je asi najlepšie zhrnutie mňa v jednej vete.



Jak jste se dostala k tvoření?
Ku kabelkám a všeobecne ku tvorbe som sa dostala pred piatimi rokmi. Zostala som po strednej škole rok doma a vedela som, že chcem a musím začať niečo robiť. Aj ja si rada posedím a pozriem film, ale bolo mi jasné, že časom príde nuda a to nie je pre mňa a hlavne som vedela, že sa takto nikde nedostanem. Myslím tým to, že som si uvedomovala, že začínam žiť „naostro“, že sa potrebujem postupne osamostatniť aj finančne a jednoducho začať niečo robiť.
Chcela som tvoriť, pracovať a začať si niečo budovať do budúcna. Vždy som mala blízko k móde a umeniu, a tak mi bolo jasné, že chcem pracovať v tomto odbore. Moji rodičia vždy podnikali a pracovali pre seba, preto aj ja som chcela robiť niečo svoje, byť pánom svojho času a seba samej. Chcela som robiť niečo, do čoho mi nikto nebude hovoriť, chcela som tvoriť niečo, čo bude hlavne moje.

Rozmýšľala som o viacerých veciach, no vždy tam bol problém financií alebo nedostatku skúseností. Jednoducho výber budúceho „biznisu“ nebol vôbec ľahký. I keď som vedela maľovať, v tej dobe som sa na to necítila. Vedela som, že v tomto ešte potrebujem dozrieť a že sa k tomu určite vrátim. Ďalej som rozmýšľala o textilnej tvorbe, šití šiat a podobne. No tu bol problém s počiatočnou investíciou do strojov, látok a iného vybavenia. Vtedy ma napadlo, aby som využila niečo čo už mám, niečo kde si nebudem musieť brať úver ani sa zadlžovať. Niečo čo viem, niečo čo mám, niečo čo by ma bavilo. Voľba bola jasná a teda som si vybrala našu vtedy už nefungujúcu šijaciu dielňu. Bola to dielňa môjho otca, kde vyrábal 20 rokov kožené bundy, no keď prišla finančná kríza a aj móda prešla, bundy sa skončili. Dielňa zostala a tak som sa mohla činiť. Spolu s maminou nás hneď napadli kabelky a tak sme začali.




Věnujete se tvorbě profesionálně? Kolik času jí věnujete?
Tvorbe a hlavne teda kabelkám sa venujem takmer každý deň. Či už je to na dielni, internáte, vo fotoateliéri alebo doma. Avšak všetko stále závisí od školy a tak sa tomu všetko podriaďuje.
Keď je semester, tak sa vždy snažím si hodiny dať na čo najmenej dní, aby som ostatné dni mohla byť doma a aj pracovať. Čiže keď je semester, riešim to takto. Pár dni som v škole, pár zas na dielni. Keď nie je výučba, teda cez prázdniny, skúškové obdobie a iné voľné dni, sa venujem či už tvorbe alebo sebe samej.
Mám veľmi veľa záľub a je pre mňa dôležité sa im venovať. Čiže sa snažím robiť maximum z každej činnosti. Keď som v škole v Bratislave, tak si robím veci, na ktoré nepotrebujem byť na dielni. Upravujem si fotky, píšem články, rozmýšľam nad ďalšími kolekciami a podobne.

Řekněte nám něco o technice, kterou tvoříte. Proč to u vás vyhrála?
Koža vyhrala preto, lebo ako som už spomínala, mali sme v rodine skúsenosť s týmto materiálom, mal mi kto poradiť a mala som ku tomu všetko potrebné. Tiež som vždy nosila kožené výrobky a vedela som, aký je tento materiál kvalitný. Čiže keď sa toto všetko spojilo, výber práce s kožou bol jasný.

Popište nám typický průběh tvůrčího procesu, který vede ke vzniku nového výrobku.
Najskôr je nejaká myšlienka. Nápad. Potom je náčrt alebo skica novej kabelky. Následne si vytvorím strih, diely vystrihnem a kabelku ušijem. Takto vzniká úplne nová kabelka. Ak už strih mám, mením len farby, nite, vzory a podobne. Taktiež mám v ponuke vyšívané kabelky. Tu je proces zložitejší. Pri týchto kabelkách si najskôr programujem na počítači dizajn. Je to niekoľkohodinová, namáhavá robota, no výsledok stojí za to. Ak je teda kabelka s výšivkou, tak sa do procesu výroby pridá ešte tento krok. Keď je už kabelka hotová, nasleduje fotenie, úprava fotiek a samotný predaj.


Čí názor na vaši tvorbu je pro vás důležitý? Máte někoho takového?
Vo všeobecnosti som dosť nezávislá osoba - tvorca a tak ak niečo vytvorím a som s tým spokojná, tak mi to už nikto nevyhovorí. Kritiku znášam dobre, ak je oprávnená zoberiem si z nej niečo, no ak ja som naozaj s danou vecou spokojná, nik ma nepresvedčí o opaku :-). Ale vo všeobecnosti platí, že sú pre mňa dôležité názory hlavne mojej blízkej rodiny.


Doporučte Fler tvůrce, kterého máte ráda.
Keďže som milovníčka bytového dizajnu, tak by som odporučila CHARIVARI home. Páčia sa mi ich nábytkové kúsky, vedela by som si viacero z nich predstaviť u mňa doma.

Kdybyste měla upozornit na jeden svůj výrobek z Fleru, který by to byl a proč?
Tak asi by to bola kabelka „Adriana“. Pýtate sa na jeden výrobok, takže je to Adriana, ale vo všetkých jej prevedeniach :-). Táto kabelka je jednoducho štýlová, nadčasová a športovo elegantná. Dá sa nosiť v ruke, na ramene alebo ako crossbody. Vmestí sa do nej formát A4 a má jednoduché zapínanie. Pre mňa je to naozaj jedna praktická kabelka, ktorá patrí do šatníka každej ženy. V akejkoľvek farbe, s výšivkou alebo bez, myslím si, že je to naozaj vydarená kabelka.

Nosíte své výrobky, nebo jste kovářova kobyla?
Áno, jednoznačne nosím svoje výrobky. Kabeliek mám asi 5 a obmieňam ich podľa daného outfitu. Prvá je už viac ako 5 rokov stará a stále je funkčná a nosím ju naozaj rada. Najnovší kúsok u mňa má asi 4 dni. Musím povedať, že najradšej by som mala tých kabeliek minimálne 20 a vždy si poviem, že teraz by sa mi hodila taká a onaká, no vzhľadom k tomu, že bývam na činžiaku s rodičmi, mám obmedzené skladovacie kapacity :-). Šijem si aj textil, síce nemám na to skoro vôbec čas, no ak sa nejaký nájde, rada si šijem letné šaty či sukne.

Čemu se ráda věnujete ve volném čase, když netvoříte?
Keďže som obrovský milovník zvierat, tak som najčastejšie s nimi. Doma mám dvoch psov miláčikov a na dielni ďalších dvoch. Druhou mojou obrovskou vášňou je jazda na koni. Koníka aj vlastním, čiže minimálne dva krát do týždňa mám jazdecký tréning alebo absolvujem vychádzku na koni do prírody. Keď nie je škola, teda mimo semestra pravidelne navštevujem posilňovňu. Do toho rada cestujem, papám, rada si pozriem dobrý film alebo robím čokoľvek iné. Keďže mám priateľa, s ktorým zdieľam veľkú časť týchto aktivít, o nude sa u nás nemôže hovoriť.


Jak vypadá váš ideální den?
Môj ideálny deň by vypadal asi tak, že vstanem približne o 8:00, nachystám sa, napapám sa a pôjdem do práce. Okolo 12:00 ma na vynikajúci obed unesie môj priateľ. Potom sa vrátim, budem si tvoriť ešte dve-tri hodinky a pôjdem domov. Hodinku si oddýchnem a pomaznám sa so psíkmi. Potom si pôjdem zajazdiť na koni a večer strávim s priateľom alebo rodinou. Toto je jedna varianta ideálneho dňa, samozrejme by som si ich vedela predstaviť niekoľko :-) Taktiež viem, že v budúcnosti budú dni alebo obdobia, kedy bude treba makať viac, a obdobia, kedy menej. Čiže ideálny deň si viem predstaviť aj takmer celý v práci. Ak by išlo o prípravu novej kolekcie alebo nejakej prehliadky, ideálny deň by bol pre mňa pracovný. Čiže všetko je relatívne a závisí to od viacerých faktorov.

Jaké máte pracovní plány pro příští rok?
Moje plány sú asi také, že chcem rozšíriť výrobu. Chceli by sme zamestnať viac šičiek a celkovo vyrábať viac. Chcela by som pripraviť nové kolekcie vyšívaných kabeliek a celkovo priniesť nové, ucelené kolekcie. Taktiež vyrábame čoraz viac do sveta a chcela by som v tomto trende pokračovať. Budúci rok by som mala končiť na vysokej škole a tak by som chcela, aby sa môj život úplne zameral na tvorbu, aby som sa jej mohla naozaj naplno venovať.