Zavítáte-li na profil LucLac, budou vám oči přecházet barvami. Její tvorba působí stejně vesele a kreativně jako autorka sama. Oblíbeným mottem vystudované učitelky a maminky téměř čtyřletého Olivera je "tvorím, teda som".

Řekněte nám na úvod něco o sobě. Jak jste se dostala k tvoření?
Tvorím pod značkou LucLac, ktorá vznikla odvodením od môjho mena. Volám sa Lucia Laciaková, som z malého mesta na Slovensku - Rožňavy a mám 28 rokov. Od mala som bola hrozne neposedná, bavilo ma všetko možné. Chodila som na balet, do tanečnej školy, na klavír, na angličtinu. Pamätám sa, že som si moje vysnívané povolanie menila pomerne často a vždy som snívala s otovrenými očami. Chcela som byť baletkou, spisovateľkou, cestovateľkou, reklamnou agentkou, módnou návrhárkou, potom chvíľu modelkou, učiteľkou no a tuším aj nejaký čas herečkou :-). Keď som trochu "pričuchla" ku tajom fotenia, čo bolo hobby môjho ocka, tak som chcela byť fotografkou, no a po objavení Photoshopu som to už myslela celkom vážne. To ma držalo asi najdlhšie. Po absolvovaní bilingválneho gymnázia som sa ale rozhodla ísť študovať ďalej na vysokú školu. Odbor učiteľstvo, predmety anglický jazyk, slovenský jazyk a výtvarná výchova. Takže učiteľka.

Po skončení VŠ som hned nastúpila a vydržala som tam dva mesiace, keďže som v tom čase už čakala bábätko, dnes už takmer 4ročného Oliverka. Tie dva mesiace skúseností v našom školstve ma vydesili dostatočne na to, aby som sa odhodlala využiť materskú "dovolenku" na nový štart. Na splnenie svojich detských snov. A keďže som nevedela, čo to konkrétne bude, spojila som všetky moje detské sny do jedného :-). Teda okrem tej baletky a herečky (zatiaľ) :-).

Věnujete se tvorbě profesionálně? Kolik času jí věnujete?
Dnes mám už vlastne malú firmu (firmičku), kde pracujem na plný úväzok. LucLac dnes už nie som len ja, ale aj moja pravá ruka, asistentka Aďuška, ktorá mi pomáha s administráciou, s odosielaním balíkov a so všetkým, čo nestíham no predovšetkým robí perfektnú náladu. Také moje slniečko :-). Potom je tu Heni, moja spriaznená duša, s ktorou si rozumieme aj bez rečí. Ona pomáha so šitím, pracuje s látkami, strihmi, spolu riešime technické vyhotovenia, ale hlavne, rozumie sa do strojov, do ktorých som ja úplný antitalent (mimochodom študovaná zdravotná sestra).

No a napokon ja. Ja vymýšľam, navrhujem nové veci, maľujem obrazy, píšem k nim texty, maľujem na tričká, vytváram nové motívy na náušnice, robím fotografku aj modelku, reklamnú agentku, manažérku a takmer všetko to, čo som si v detstve vysnívala. All in one. Okrem tej baletky a herečky :-). Pracujeme celý týždeň v dobe, keď sú deti v škôlke, teda cca do tej tretej, pol štvrtej poobede, víkendy máme povinne-dobrovoľne voľné. Lebo nič netreba preháňať :-).

Řekněte nám něco o technice, kterou tvoříte. Proč to u vás vyhrála?
Na začiatku som len maľovala na tričká farbami na textil. Vyhralo to u mňa preto, lebo šaty sú také "malé umenie", čosi úžitkové, po čom je vždy dopyt, čoho majú ženy neustále málo. Aj keď sa veľmi snažia :-). Nebolo to technicky ani finačne náročné, nezaberalo to veľa miesta. Časovo nenáročné, takže som popri 4 mesačnom Olíkovi vedela každý večer čosi vymyslieť. Po prvých predaných vecičkách a prvých úspechoch som sa odvážila pustiť sa aj do obrazov akrylom na veľké plátna a taktiež do náušníc. Potom sa to poriadne rozbehlo, tak som hľadala ľudí do tímu, aby sme všetko stíhali. Viac hláv, viac nápadov, viac rozumu a skvelá atmosféra. To veľmi motivuje.

Popište nám typický průběh tvůrčího procesu, který vede ke vzniku nového výrobku.
Vždy, keď mám chuť vymýšľať čosi nové (čo je pomerne často), tak je to väčšinou nejaké nové tričko s ručnou maľbou. Tam sa však proces nekončí. Mám také nepísané pravidlo, že keď už do niečoho investujem čas a energiu, tak to využijem naplno. Rovnako, ako sa teším zo samotného maľovania, teším sa aj z fotenia novej vecičky. Potom z hrania sa vo Photoshope, kde ma veľmi často napadne opäť niečo ďalšie. Motív spracúvam v počítači, vytvorím náušnice, prípadne novú potlač na tričko, grafiku.

Tie hranice, kam až môže autor ísť s jedným pôvodným motívom sú nekonečné. A to ma na práci baví. Je mnohoraká, pestrá, nezunuje sa. Každý deň je iný a vždy mám pocit, že som zas o niečo múdrejšia. My sa tak trošku učíme za chodu.

Čí názor na vaši tvorbu je pro vás důležitý? Máte někoho takového?
No názor samotných zákazníkov, ak sa to páči im, tak je fajn. Ak nie, tak tiež je to fajn, lebo radosť zo samotnej tvorby je rovnaká. Ale predsa, ak sa to páči aj im, je to o doooosť lepšie :-). Najviac ma teší, keď dostávame pozitívnu spätnú väzbu, keď s nadšením opisujú pocity, že sa v našich tričkách či náušniciach naše žienky cítia sebavedomé a originálne. To ma teší asi najviac.

Doporučte Fler tvůrce, které máte ráda.
U Chobotnice - lebo som si u nej mohla splniť sen, vyskúšať si dredy a pritom ich môcť dať hocikedy dolu :-). Holka veľmi šikovná, klobúk dolu.
Macabisaa - lebo jej tvorba mi je veľmi blízka, ide z nej radosť, hravosť a pozitívna energia. A to ja rada :-).
smu - pre ich rozprávkové lampy ako z iného sveta. Neodolala som, jedna mi visí v pracovni a je čarovná.
re-ce-se - pre neskutočný zmysel pre humor a najlepší profil, aký som kedy videla. Smiech je pre život nevyhnutný a ku tomuto predajcovi sa chodím s chuti zasmiať, napríklad pri čítaní popisu ku výrobkom :-).

Kdybyste měla upozornit na jeden svůj výrobek z Fleru, který by to byl a proč?
Určite akékoľvek tričko z kolekcie "Neberte sa vážne". Napríklad toto tričko. Je to moja najmilšia kolekcia, pretože vystihuje môj pohľad na svet. Myslím, že by sa ľudia nemali brať príliš vážne. Mali by sa tešiť zo života, byť viac hraví, tvoriví a odvážni, mali by počúvať svoje srdce, mali by byť takými, akí sú. Nepretvarovať sa. Mali by sa vrátiť  ku detskej nevinnosti, ktorú kdesi na ceste životom stratili. A tieto tričká mi to všetko zhŕňajú do jedného. Majú pripomenúť našim zákazníkom, že oni sami sú originál, že sú jedineční.

Nosíte své výrobky, nebo jste kovářova kobyla?
Dlho som žiaden nevlastnila :-). Ale už vyše roka som si povedala, že by bolo dobré niečo od LucLac mať :-). Tak teraz poctivo nosím.

Čemu se ráda věnujete ve volném čase, když netvoříte?
Svojmu synovi, s ktorým je ten strávený čas tiež plný tvorivosti a hier. Dalo by sa povedať, že sa celé dni len hrám :-). Veľmi rada a veľa čítam, počúvam hudbu a keď sa dá, tak raz za čas ideme kamsi s babami tancovať.

Jak vypadá váš ideální den?
Ideálny deň som ešte nikdy nezažila, ale ak sa podarí, tak vám určite dám vedieť :-). Nemám vysnívaný ideálny deň, každý nový deň má ráno ambíciu stať sa ideálnym. Večer si ho zrekapitulujem a prídem na to, že bol zas iný, pestrý, niekedy sa mi zdá, že veľmi rýchly no a nakoniec aj veľmi poučný. Každý deň je dobrý deň. Nemusí byť ideálny.

Jaké máte pracovní plány pro příští týden a jaké pro příští rok?
V najbližšom čase plánujeme novú kolekciu na zimu, chceli by sme sa pustiť aj do ďalších ručne maľovaných tašiek v duchu "Neberte sa vážne" a budúci rok? No, to netuším, tak presne ukotvená v budúcnosti nie som. Resp, sny mi siahajú do veľkých diaľav, ale či sa splnia už budúci rok, to netuším :-). Dúfam, že mi odpustíte, keď si ich nechám pre seba.