Trendy přicházejí a odcházejí… bekovka ale zůstává! Jedny z nejkrásnějších, nejpropracovanějších a nejrozmanitějších dělají R-Line. Rasťo a Janka se v oděvním průmyslu pohybují (téměř) celý život a jde jim to, jako by pro to byli předurčení. Láska k látkám a tvorbě je svedla dohromady nejdříve pracovně, teď už ale kráčejí bok po boku i po společné cestě životem. Do práce dávají všechno a se zápalem vyrábějí doplňky i šaty na míru, které nemají v okolí obdoby. Poznejte je lépe!

Řekněte nám něco o sobě. Jaká byla vaše cesta k tvoření?
Naša spoločná cesta nielen života, ale i tvorby sa začala v našich zamestnaniach.
Po ukončení vysokej školy som začal pracovať vo veľkej odevnej firme, ako kontrolór kvality odevov. Bola to jediná odevná firma v našom meste, ktorá sa zaoberala výrobou strednej a ťažkej konfekcie.
Keďže som na strednej škole vyštudoval odbor pánsky krajčír, táto práca ma nielen bavila, ale som jej aj rozumel. Poohliadnúc sa pár desiatok rokov dozadu prichádzam na to, že „s ihlou a nožnicami v ruke“ som sa narodil. Rozhodnutie ísť sa vyučiť za krajčíra za mňa urobila moja mamka. Nemal som vlastnú predstavu, čo by som chcel v budúcnosti robiť, no časom sa ukázalo, že toto rozhodnutie bolo v mojom živote rozhodne to najlepšie.

Ako som postupne rokmi vo firme prešiel všetkými funkciami, zrazu som mal ako vedúci výroby na starosti 250 zamestnancov a riadil som firmu sám v dvoch rôznych prevádzkach. Bola to najlepšia škola môjho života. No a tu som sa spoznal s Jankou, mojou manželkou. Janka pracovala ako manažérka výroby odevov pre svojho írskeho zamestnávateľa. U nás vo firme kontrolovala kvalitu svojich výrobkov. Preletela iskra a do roka sme sa stali manželmi.

Spolu sme začali budovať našu budúcnosť a s ňou prišli aj zmeny v našom živote. Uvažoval som nad založením vlastnej firmy, kde by som zužitkoval skúsenosti nadobudnuté v predchádzajúcom zamestnaní a veľmi som túžil byť sám sebe pánom. Nikdy som totiž nemal o prácu núdzu a zákazníkov a zákaziek bolo vždy dosť. A tak som to riskol. V suteréne rodičovského domu sme si zriadili krajčírsku dielňu a šili sme tam, dalo by sa povedať vo dne i v noci. Šili sme všetko. Kabáty „nás živili“ počas zím, v lete nohavice, sukne, saká, medzitým bytový textil. Skrátka, kto čo potreboval ušiť, nebol pre nás žiaden problém.

Jakou technikou nejraději tvoříte? Proč to u vás vyhrála?
Momentálne sa venujeme šitiu pánskych, dámskych a detských odevných doplnkov. A cestu k ním nám paradoxne ukázal náš syn Alex.
Keď sa časom situácia na trhu zmenila a záplavou second handov a množstvom lacných komerčných obchodov to začalo u nás prekvitať, dopyt po poctivej ručnej práci zoslabol. Pýtali sme sa sami seba, čím sa teraz presadiť na trhu. Zlomovým bodom sa stala bekovka - čiapka so šiltom, veľmi populárna, ktorú dostal náš syn. Keďže mu veľmi pristala, a bol v nej roztomilý, chcel som mu vyrobiť ďalšie. Skonštruoval som si strih a začal som ho zdokonaľovať a vylepšovať. A keď z nej vyrástol, hodil som ju na detský bazár a na naše prekvapenie sa hneď predala. Napadlo mi vyrobiť ďalšie a napokon som sa pristihol pri tom, že vyrábam a predávam iba bekovky.

Kde čerpáte inspiraci? Vyrábíte rádi na zakázku?
Celú svoju profesionálnu kariéru tvorím odevy a doplnky na zákazky. Pre mňa osobne je kontakt so zákazníkom to najviac, z čoho môžem čerpať. Potrebujem spoznať predstavu klienta, vidieť postavu, premerať ju do hlavy až po päty. Vtedy viem, že nič nezanedbám a že nasledujúca skúška nebude nutná.
Inšpirujem sa materiálmi, ktoré používam na svoju tvorbu. Mám takpovediac v očiach, čo by sa z materiálov dalo vyrobiť. Navrhnem zákazníkom varianty a kombinujeme, riešime detaily, aby konečný výsledok bol čo najlepší a klient s ním čo najspokojnejší.

Kdy a kde se vám tvoří nejlíp?
Keď sme sa s manželkou vzali, kúpili sme si 4 izbový byt. Už tu sme počítali s tým, že si zariadime jednu izbu na malú dielničku. Nájom a ostatné náklady s prevádzkou dielne mimo domu, boli v tomto čase pre nás likvidačné. A tak v papučiach, len pár metrov z kuchyne sme za pár minút v práci. :)

Pracovný čas využívame na sto percent. Čím sme starší, máme stále väčší pocit, že hráme viac opreteky s časom. Ráno vybaviť e-maily, objednávky, naplánovať deň. Celý deň práca v dielni a po 15 tej rýchlo na poštu, odoslať objednávky zákazníkom. Najradšej ale tvorím vtedy, keď nie som limitovaný časom. Vtedy púšťam svojej fantázii uzdu. A vtedy vznikajú najkrajšie diela.

Popište moment, kdy jste si uvědomili, že vaše tvorba už není „jen“ koníček.
Tým momentom sa stala chvíľa, keď nás naša práca začala živiť. Moment, kedy sa dalo spokojne žiť a prežiť z práce vlastných rúk. Počas prvého roku nášho podnikania sme si vedeli našetriť na náš byt. No daň zaň bola vysoká. Pracovali sme vo dne aj v noci, keďže jej bolo tak veľa.

Co vám na vaší tvůrčí cestě nejvíce pomohlo?
Ak vás práca baví, robíte ju s radosťou a zanietením. Už v prvom ročníku na strednej škole som šil všetkým známym a príbuzným čo sa len dalo. A tak som sa vycibril vo svojom remesle a zdokonaľoval svoju zručnosť. Určite prax a profesionálne skúsenosti, ktoré som získal vo svojom predchádzajúcom zamestnaní mi dodali istý punc profesionality, ktorú sa snažím odovzdávať svojim výrobkom. Držím sa totiž zásady, že výrobok, ktorý ušijem, nesmie byť o nič menej kvalitne a profesionálne vypracovaný a ušitý, ako ten, čo vyšiel z fabriky.

 

Na který svůj výrobek jste nejvíce pyšní a proč?
Do každého svojho výrobku idem s úplným nasadením. Dávame do neho celé svoje srdce a maximum svojich síl a skúseností. Som hrdý na všetky spoločenské šaty, ktoré som ušil. Sú to také perly medzi mnohými vecami čo vyrábam.

Když se ohlédnete zpátky za svojí kariérou, udělali byste něco jinak?
Myslím že nie. Som takto spokojný so všetkým ako to bolo. Život mi prinášal stále nové situácie a nič neľutujem. Keď bolo ťažko, posúvalo ma to vopred, a uľahčovalo to cestu niečomu ďalšiemu novému. Som Bohu nesmierne vďačný za úžasnú manželku Janku, ktorá mi je veľkou oporou a pomocou vo všetkom. Je mojím kritikom, radcom aj posilou. Vie dokonale zvládať domácnosť, deti, pomáhať druhým a ešte aj byť v dielni.

Do kterých Fler obchůdků chodíte potěšit oko?
Máme veľmi radi keramiku atypickú, jednoduchú. Nič farebné, skôr tlmené. Je množstvo predajcov, ktorí nás vedia nadchnúť svojimi výrobkami, medzi nimi vyniká keramika mago. Drevené šperky od Števka wlkr sú krásne a jednoduché. Všetko čo vonia drevom a ľanom vonia aj nám.

Jak nejraději trávíte čas, když zrovna netvoříte?
Svoj voľný čas najradšej trávim pri oddychu v modlitbe, v rozhovore s Bohom, kde môžem pookriať na duši a tele. Tam nachádzam pokoj a silu ísť ďalej. Veľmi rád čítam knihy, no zatiaľ ich iba zbieram a teším sa na čas, kedy budem mať čas ich aj čítať.

Kde se ve své tvůrčí dráze vidíte za rok a kde za deset let?
V dnešnej turbulentnej a nevyspytateľnej dobe som opatrný v každom slove týkajúcom sa našej budúcnosti. Naozaj netuším a ani sa neodvážim povedať, čo bude ďalej, ale každopádne teším sa na dôchodok, ak sa ho teda dožijem. Telo pomaly ukazuje, kde to bolí a kde ho treba šetriť. No vďaka novým nápadom, ktoré stále máme, máme nádej, že budeme môcť naše remeslo odovzdávať ďalším generáciám, ktoré prídu po nás.

Jakou radu byste dali začínajícím prodejcům na Fleru?
Nech sa nikdy neboja byť otvorenými novým príležitostiam. Nech skúšajú čo sa dá, využívajú talenty, ktoré majú. Nech vyrábajú, ponúkajú a predávajú. Mnohí sa hľadajú roky, mnohí iba týždne. Stále je možnosť s niečím začať a zaujať. Avšak vždy to treba robiť s úplným nasadením, mať stanovený koncept a kvalita nech je na prvom mieste. A nech nezabudnú na to, že kvalitná fotografia produktu tvorí úspech predaja z 90tich percent.