keď som bola malá a naší mi večer kázali ísť spať, pomáhala mi predstava, že len zavriem oči, o chvíľu bude ráno a ja sa budem môcť zase hrať... tak toto mi dodnes zostalo, keď zaspávam, teším sa na ráno, na tú hru s materiálom a všetko, čo k tomu patrí...vyrábam handričky už pekných pár rokov, živým sa tým a najlepšie na tom je, že ma to stále baví...