Áno, stalo sa. Aj takéto dilemy sa občas vyskytnú.

Neterka mala mať prvé narodeniny a tie darčeky, čo sme pre ňu nachystali, neboli samo o sebe veľké. No dobre, až na jeden. A keďže sme nechceli zahádzať malé dieťa množstvom tašiek, ktoré nešuchocú, pretože sú z lakovaného papiera, a to je, samozrejme, nuda, začala som premýšľať nad obalom. A tu zrazu krabica!

Nie je podstatné, čo v nej pôvodne bolo, pokiaľ to bolo zabalené. Dôležité je, že tá krabica bola dostatočne veľká na to, aby sa do nej pomestili všetky plánované darčeky.

Takže postupne nastala premena obyčajnej krabice od niečoho, áno, bol tam mop, na krabicu na darčeky:

1. nanesenie niekoľko vrstiev bielej akrylátovej farby, samozrejme, že nie naraz ale postupne

2. vymýšľanie, že čo namaľovať na tú krabicu - táto "udalosť" nie je zachytená na fotografii

3. uskutočnenie nápadu - proces taktiež nezachytený na fotografii

4. potrebné veci, čo sa našli doma: temperové farby, štetec, nádobka na vodu, napr. aj igelit na zem, ktorý aj tak všetko nezachráni a niekde tam bola aj paleta

5. poobzeranie miesta činu po čine:

6. a nakoniec výsledok, s ktorým možno byť ako-tak spokojný. hlavne, že sa do toho pomestili všetky vecičky :)

7. no a na záver tam pribudla aj mašľa a dokonca aj tie darčeky, čo už nie je zachytené kvôli rýchlemu odchodu z domu. aj tak sme neprišli včas ;)

Takže, podarilo sa upraviť krabicu od mopu na niečo, čo by malo pripomínať darčekovú. Myslím, že keby sme doniesli darčeky v pôvodnej škatuli, asi by to nepôsobilo najlepšie. Ale kto vie. Keďže vraj má neterka v poslednej dobe zaujímavé obdobie, kedy rada vhupne do vedra, košíka, či dokonca sa snažila dostať aj do sáčika od  slaných kekrov, čo sa jej ale nepodarilo, tak sme jej, ak už nie darčekmi, touto krabicou urobili trošku radosť. A to ste mali vidieť tie jej oči, keď sme tam vošli :)

Príjemné tvorenie a hranie sa :)