Viackrát som dostala otázku, či chodím fotiť do lesa. Že tá zelená tej zelene je taká zelená :D

No. Takže takto. Chodím sa váľať do trávy. Na sídlisku. Medzi panelákmi.

Kvôli zeleným záberom nie je treba hľadať nejaké mimoriadne lúčno-lesné miestečko niekde ďaleko od civilizácie. Každý strom je krásny. Stačí nájsť dobrý uhol. Ak máte okolo seba samé paneláky, tak to hľadanie uhla, aby ste mali v zábere iba zeleň a oblohu, stojí síce trochu viac námahy, a možno pre niekoho aj trochu pocitu dôstojnosti :D ale čo by človek pre dobrý záber neurobil, však?

Čo k foteniu potrebujeme:

• ochota váľať sa po tráve,
• ignorácia začudovaných pohľadov okoloidúcich,
• nejaká dobrá duša, ktorá vám na chvíľu poskytne svoje ruky, ucho, hrdlo (podľa toho, čo fotíte),
• aby som bola korektná, tá chvíľa nikdy nie je chvíľa, najmä pre tú dobrú dušu, ktorá sa do toho dala navliecť,
• a samozrejme svoje veľdiela, ktoré chcete zväčniť.

A keďže raz vidieť je viac ako stokrát počuť, pozrite si video z posledného fotenia. My sme sa pri tom bavili dobre, tak ak sa pri tom zabavíte aj vy - dobre, ak nie - dobre vám tak :D

Nejde vám to video zapnúť? Kliknite sem: http://youtu.be/ZJbDLkxMZRU

Ak mi sestra príde na to, že zábery z toho fotenia uzreli svetlo sveta verejne, asi ma dorazí, takže ak by toto bol môj posledný vstup, viete čo sa mi stalo...

P.S. Ak by niekomu nefungoval zvuk, skúste tu: https://vimeo.com/69823163