Píšem si už mesiace taký denníček:)

   Nazvala som ho vzletne "osobný rozvoj".

   Zapisujem si doň inšpiratívne vety z rôznych "ducha pozdvihujúcich" kníh. Písomne v ňom premýšľam, ako to v súvislostiach mám ja. Dávam si rôzne "osobu rozvíjajúce" úlohy, a kontrolujem ich dodržiavanie. Mám tam i zoznam prianí, obsahuje 42 bodov. (Ešte dobré, kamarádka má nad 100:) Neustále doň nahliadam. Vyplnenie niektorých prianí by sa rovnalo zázraku. A predsa už dva veľké zázraky evidujem. A niekoľko menších. Všetko zapisujem, odfajkujem, vymýšľam nové:) Každý deň zhodnotím. A chválim, ďakujem, oceňujem.

   Prebrať zodpovednosť za svoj život znamená slobodu. Ak som zodpovedná za svoj život, potom som i slobodná žiť ho tak, ako ja chcem, a uznám za vhodné. A to je zároveň zodpovednosť. Som zodpovedná za svoje šťastie. A to je sloboda. Už nikto iný, len ja. Sloboda = zodpovednosť.

   Pred pár dňami som dokončila úlohu, o ktorej som si spočiatku myslela, že ju celkom určite nezvládnem. Že po dvoch dňoch vyhorím, veď predsa toto a podobné som už skúšala. Ale nie, tentokrát sa podarilo a bolo to dokonca celkom ľahké. Úloha znela: "30 dní mysli pozitívne. Každú negatívnu myšlienku nahraď pozitívnou, nech sa týka i niečoho iného". Každý deň som zhodnotila. Prvé dni boli náročné, musela som sa sústrediť, no už po týždni mi to prešlo do krve. Stala som sa tak šialene pozitívnou, že môj muž, rodený optimista, ktorý ma tým vždy vytáčal do nemoty, sa zmenil v pesimistu. (Asi aby vyrovnal vzťahovú polaritu.) Začal si tak pofrfľávať - alebo frfľal i predtým, no ja som ho svojím frfľaním prehlušila a preto nepočula? Prednáša hlášky typu: "Nie, to je zbytočné.", "Ale to sa nepodarí!", "No skús to, ale pochybujem." ... Mal by si to prečítať, ale on tie ezoterické kecy neznáša.)

   PO 30-tich dňoch po zhodnotení, naväzovala ďalšia úloha, a tú som nezvládla. Mala som sa vrátiť k pôvodnému negatívnemu mysleniu, a porovnať. 

   A to bol hrozný prepad do temnoty. Ako som mohla tak žiť? Bolo to tak ubíjajúce, smutné, marné...

   Aké krásne je hľadať vo svojom živote zázraky!

   Počas tohoto obdobia som sa začala vyhýbať stretnutiam s niekoľkými ľuďmi, ktorí sú takí, ako ja predtým. Vtedy som si s nimi rozumela. Teraz som sa pristihla, že si hľadám výhovorky, aby som sa s nimi nemusela stretať. Musím nabrať odvahu a jemne im to vysvetliť, abych sa už nemusela krútiť.))

   Milí priatelia, som už 45 dní bez depresií, optimistkou, a som šťastná. Ďakujem za každý deň! Trúfam si tvrdiť, že v mojich 33 rokoch, na stránke 48 som dosiahla osvietenie! (Ten výrok je požičaný od kámošky, ale sedí perfektne!)

   OMLOUVÁM SE. PROSÍM, ODPUSŤ MI. DĚKUJI TI. MILUJI TĚ.