Beriem do rúk hrudku hliny, vkladám do nej vlastné dotyky a myšlienky. Keď hlina stratí svoju mäkkosť a tým aj poslednú kvapku vody, uložím novovzniknutú realitu do keramickej piecky. V nej získa ďalší rozmer, krehkosť a mení sa na keramiku. V tú chvíľu mám pocit stvoriteľa, čo vdýchol do hliny dušu a ja sa teším ako tento kúsok dotyku prinesie radosť aj Vám...