tak sme sa rozprávali s kamarátkou o Vianociach a prišli sme k rovnakému záveru....

Milujem Vianoce, sú to asi jediné sviatky, ktoré ma dostávajú každý rok znova a znova.

Teším sa na ne ako malé dieťa, na stromček, na koláče, darčeky, celú tú vianočnú atmosféru...

Nakupujem darčeky, vymýšľam ozdoby, hľadám recepty na vianočné pečivo, znášam domov hory jedla, pchám do chladničky všetko čo si myslím, že budeme potrebovať, upratujem, varím, zdobím, pečiem, balím darčeky, posielam vianočné pohľadnice a esemesky, maily....

Potom to príde.

Všetko je na svojom mieste, máme slávnostnú večeru, zažneme stromček, rozbalíme darčeky, odfotíme sa ( ak si spomenieme ) a ....

Potom nič.

Všetko je za nami, na nič sa už nečaká, žiadne prekvapenie už nepríde.

A zrazu cítim to prázdno.

Neviem, čo robiť, na čo čakať, na čo sa tešiť.

Proste všetko to už bolo. A ja neviem, čo ďalej.

Máme pohodu, máme navarené aj napečené, stromček svieti, darčeky sú rozbalené a naukladané na kope,

nemusím nič robiť, len vychutnávať Vianoce a oddychovať, ale to napätie a očakávanie zmizlo do nenávratna a ja som zaskočená...