Táto perná etapa nášho života začala niekoľko dní po svadbe keď som rozhodla, že súčasťou našej rodiny bezpodmienečne musí byť pes. Toto rozhodnutie však malo zopár háčikov. Prvým z nich bol môj milovaný manžel. Keďže jediným chlpatým stvorením, ktoré s ním kedy zdieľalo príbytok bola tučná rozmaznaná perská mačka jeho rodičov, a vyhliadka na podobne protivné a náročné stvorenie, navyše väčšie a podľa jeho mienky agresívnejšie stvorenie ho veľmi nenadchla. Nie že by som pre takýto názor nemala pochopenie, sama som mala tú česť spoznať ich mačku Kery a popravde ak by to bolo moje prvé zviera do konca života by som sa starostlivo vyhýbala aj akváriovým rybičkám, ale zmieriť som sa s ním nechystala. Takže nasledovalo niekoľko dní nenápadného presviedčania a variácii na tému: „ Malé úbohé šteniatko, čo by sa aj do dlane vošlo“.
Mám šťastie, že moja drahá polovička je skutočne milý, chápavý a tolerantný človek, ktorý rešpektuje moje priania a potreby. Navyše niekoľko dní intenzívneho naliehania v kombinácii s úbohou tehotnou ženou so smutnými očami, rannými nevoľnosťami a tehotenskou náladovosťou... Nemal šancu. 
Takže nastupovala fáza číslo dva. Hľadania správneho psa. Teda sučky. Bola som pevne presvedčená, že ideálnym kandidátom na nášho rodinného psa by bola sučka svetlej farby do troch rokov, s dlhou srsťou a dlhokánskymi ušami. Veľmi malého vzrastu Niekoľko dní sme prezerali ponuky útulkov. Bez úspechu. Ako na potvoru buď boli všetci kandidáti opačného pohlavia, alebo nevyzerali tak ako by mali alebo boli na druhom konci Slovenska a v keďže sme mali mimčo na ceste bola som rada, že som schopná prejsť dvadsať metrov do obchodu takže cesta čímkoľvek čo sa hýbalo bola nemysliteľná. Takže som celé dni sedela pri počítači, napchávala sa tonami jedla a hľadala. 
O pár dni mi mierne hystericky telefonovala priateľka. V Rožňave pri ceste sa už niekoľko týždňov potuluje malý psík. Chodí popri stánkoch a žobre. Priateľka s našou druhou kamarátkou sa tam vybrali – ako ináč stopom. S Rožňavy mi potom telefonoval, pretože psíka nebolo kam dať. Keďže obe poznali moje požiadavky na psa celé natešené referovali, že všetky okrem jednej spĺňa. Je to pes nie sučka. Ale je to ešte malé šteňa, rozhodne nenarastie veľké,teraz je ešte menšie ako kokeršpaniel, teda má asi 11 kíl, je krémový, asi kríženec kokeršpaniela s pudlom a má dlhokánske uši. Super, nikto nie je dokonalý vravím si pevne rozhodnutá prepáčiť tomu stvoreniu, že nemá správne vybavenie v intímnych partiách. Doma som presne popísala informácie od báb a s manželom sme čakali na druhý deň, keď malo psíča prísť.