Jednoducho som si rezervoval jednosmernú letenku Bratislava-Barcelona, vzal som si farby a začiatkom leta som odletel do katalánskej metropoly. V ruke učebnica španielčiny, ktorú som si kúpil len pred pol roka pred odletom. V tej dobe som mal len veľmi, veľmi základné komunikačné schopnosti hovoriť tou nádhernou rečou akou je španielčina. Barcelona je však hlavné mesto katalánska, a tak som samozrejme denne narážal na katalánčinu, túto podivnú zmes španielčiny a francúžtiny. S angličtinou to v Španielsku nedotiahnete daľeko. Aspoň miestny ľudia ju neovládajú. Poďme k veci.
Po týžni aklimatizácie a spoznávania mesta som sa prvý krát rozhodol vystaviť svoje obrázky. A to priamo na slávnej La Rambla, dlhom bulvári preplnenenom turistami, originálnymi performermi, umelcami ktorý maľujú gýčové karikatúri a v neposlednom rade aj číhajúcimi zlodejmi.
La Rambla. Ráno o ôsmej som si priamo na zem rozložil plachtu a na nej pomaly rozkladal svoje diela. Netrvalo to dlho a jeden z umelcov na mňa vybehol, že tu nemám právo len tak vystavovať a nech mu ukážem licenciu. V tej chvíli som si uvedomil že na tejto ulici platí prísna hierarchia, a každý tu má svojich pár metrov štvorcových. Z oficiálnych zdrojov som sa dozvedel, že predajné miesto sa dá získať iba výhrou v lotérií, ktorá sa koná každoročne vo februári. Z neoficiálnych zdrojov som sa dozvedel, že na to, aby umelec získal svoj flek, potrebuje hlavne "správne kontakty.."
Po niekoľkých dňoch neúnavného hľadania som si svoje obrazy zložil blízko Catedral de Santa Eulalia, v tichej uličke, kde sa denne striedalo niekoľko hudobníkov a v malých skupinkách prechádzali turisti a miestny obyvatelia. Na tomto príjemnom mieste v chládku som mal pokoj od tvrdej konkurenicie a sčasti aj od polície. Predaj sa rozbehol a ja som nadobudol ohromnú motiváciu. Denne som sedával na provizórnej stoličke a neúnavne kreslil jeden obrázok za druhým. Boli slabšie dni, a boli výborné dni. V priemere som predal denne dva obrázky.
Kreslil som na umelecký papier vo formáte A4, tušom a akrylovými farbami. Obrázky som mal vystavné na maliarskom stojane a niekoľkých kartónoch, ktoré som kdesi našiel a orezal. Musím povedať, že to bol úžasný pocit. Kresby mi odchádzali priamo z ruky do rúk nadšených zákazníkov. Niekedy si kúpili aj viac obrázkov naraz. Vytvoril som si tak mnoho kontaktov s domácimi španielmi, ale aj s ľudmi ktorí do Barcelony len pricestovali, spoznal som mnoho umelcov, ktorý sa pri mne zastavovali. Takto som predával dva mesiace, 8 hodín denne. Skúsil som predávať aj na iných miestach, kde sa pohybovali turisti. Napriklad v Park Güell.
Zo Španielska som si v to leto odniesol krásne zážitky a nejaké eurá.
