Drobsulka je u nás doma výraz na niečo milé a drobné, môže to byť čokoľvek od poletujúcej mušky, cez hebučkú mačku alebo drobnosť ako je napríklad dózička na najtajnejšie tajnôstky, najdrobnejšie drobnôstky... napríklad na prstienky, dukáty alebo na tajný cukrík pre prípad náhlej nutnosti, viete....keď Vás šéf nasrdí...

A ako taká drobsulka vlastne vzniká?

Najprv ju treba vytočiť na hrnčiarskom kruhu a nechať dôkladne vyschnúť zopár dní. Potom ju treba trošku obrúsiť, aby bola hladká a neporanila ani ten najmenší prstík...a potom šup s ňou do pece...

Po prvom výpale sa drobsulka naglazuje, nazdobí...ona sama si povie, v čom by sa cítila najlepšie, len treba dobre počúvať......no a potom opäť do pece, nech sa ešte raz poriadne zahreje.

A ešte niečo na záver – drobsulky sú dámy do koča aj do voza, pretože keď odhodia zábrany v podobe vrchnáčika, môžu sa stať napríklad aj originálnym stojanom na vonné tyčinky, či vázou na kvety...

A takto vyzerá výsledok: