Hruda hliny položená na stole dúfa, že sa jedného dňa dočká večnosti...veľká zodpovednosť vložená do mojich rúk...postupne sa vynárajú kontúry - najprv telo, potom tvár, vlasy, nakoniec sa pridávajú farby a...no veď pozrite sa sami, ako vznikla napríklad taká Vesna.

Na začiatku je tu niečo ako fľaštinka s plutvou, takže v tejto fáze je to Plutvaňa :)

Pri modelovaní tváre socha konečne ožíva a z Plutvane sa mení na Vesnu...

a koruna krásy...

Ešte ale treba všetko doladiť - sem tam niečo vyhladiť, obrúsiť, na rad prichádza pálenie, farbenie, lepenie a tak v rôznom poradí...aha a schnutie - to býva často najdlhšia časť celého procesu, pri soche sú to aj celé týždne, kým môže ísť do pece, mokrý výrobok by sa totiž v peci rozletel na márne kúsky...

Ak všetko ide ako má a na konci tvorivého bublania je takáto kráska, zažívam zvláštny pocit radosti, ktorý sa nedá s ničím porovnať. V tej chvíli mám dojem, že odrazu všetko dáva zmysel...

A tak je Vesna pripravená odísť do nového domova...či bude zdobiť interiér alebo záhradu, závisí na novom majiteľovi, Vesna má rada aj útulné teplo obývačky, ale nebojí sa ani mrazu a snehových závejov...