Milí fler-áci,

ako sa robí marketing po flerácky? Ďalšie hodiny som strávila tvorbou, ale akoby som sa po dotvorení stalá aj so svojimi vecičkami, ktoré tu vložím, stala akousi šípkovou ruženkou... Všetko zaspí a nič sa nedeje... Malý zázrak v podobe "kúpeného bozku" a potom dlhé ďalšie nič...

Dnešok mal znovu príchuť tvorivých síl. SOm silná, stále tvorím... Nedávam sa, nevzdávam, nepoddávam...

Keď pretiahnem spánok na viac než desať hodín, vstanem ako dolámaná... Láme mi žalúdok, hlavu, nohy... Prsty na rukách nedokážem ani otvoriť... Dlane ešte aj v spánku držia tvar... Ohnuté akoby celú noc strávili ťukaním do klávesnice. Klávesy dávno spia, len prsty donekonečna tancujú to svoje náročné tango. Ráno je pasé, obed tak blízko, že si ani nestihnem dať sprchu. Včerajšie dokončovanie poviedky narazilo na nával fantázie do rozospatého vankúša. Ja si asi vezmem zápisník do postele... Lebo, len čo z nej zleziem, všetko mi z hlavy vyšumí. SOm prázdna, môže začať nový deň... alebo len poldeň rozospatého dneška?

Jediné, čo mi v tejto sivej mrákote MDŽ dňa bez akejkoľvek duše tam vonku za oknami, dnes ani psy nevenčia? Znovu mi došlo, Martina, je dvanásť, ranné cupotanie rozospatých psíčkarov a ich vytešených drobcov zanechalo po sebe len pár kusov výkalov. Žižkov je už taký, žijú tu barbari... Pritom sú vrecúška s lopatkami na každom kroku. Neunúvajú sa... Vyvetrám, zavriem okno a ešte chvíľu myslím na to, akí sú ľudia sprostí... a ako sa raz zvieratá vzbúria a budú nanovo vládnuť v zmysle Zvieracej farmy... Len čo som si na tú knihu spomenula, napadlo mi, že po prvom čaji tohto "rána" zalejem fľašu vodou, a kým si premyslím motív, budem v ňom máčať štetce...

Pár hodín po... a na svete boli zrazu tieto dva kúsky... Zatvorím oči, a zrazu mám v izbe kozu s vlkom v zuboch a z kopy sena sa stal kvetinový záhon pustý ako opustený mlyn... kvety ho opustili, aby našli novú radosť v tvári tmavomodrého Boha :)

Popis k obrázkom a nové obrazy - odrazy mojej mysle sťaby ženy, čo tvorí svetový mier, nájdete v mojej galérii... Poézia absurdity vo mne nikdy nespí... A kto sa bojí kozy, nech zahne za roh... trebárs ten baraní :)