Do svetlých tónov ružovej a tyrkysovej obliecť tie bezfarebné nahé noci. Spraviť z nich rána. Farebné. teplé, i keď je vonku taká tá malá krutá zima. Studené snehové stopy zelenkavými pigmentmi zúrivo teplého mora pokropiť...

Vôkol mňa len pár opustených pláten. Dnes po odmlke večnej farebných ťahov pár. Oslovená časom hýbem sa. 

Zlenivela som. Múzy vyhnala. Tam, kamsi...

Visím si. Ešte mesiac takto otvorene idem s kožou na trh. V pražskej kaviarni na rohu dvoch veľkých ulíc, na zákrute plnej električiek, ale aj rozbitých nosov. Z kopca po ľade čakajú nejedného chodca s kávou v ruke ťažké závery. Roztopení v dnešku bude už len spomienka čulá. V mláke utopený posledný pád. Ja som to tento rok dala len raz. A čo vy a ľadové chodníky? Zrkadlili sa na zemi i tie vaše prekvapené, možno aj rozosmiate tváre?