Krásny večer všetkým:),
dnes by sme vám s veľkou bázňou v dušiach rady predstavili niečo, na čo sme ozaj hrdé. S Pájou si občas rady vyložíme nohy v našej obľúbenej čajovni, vyberieme si pitivo z nejakého odľahlého kúta sveta a uvažujeme, kde by sme sa rady v tej chvíli ocitli. Keďže sú naše vrecká takmer vždy prázdne, nech ich obraciame hore-dole ako divný Janko, ktorý sa napokon na to aj tak vykašľal a skočil za tou zakliatou pannou do Váhu, cestujeme aspoň "prstom po mape". (Medzi nami, tiež si mohol na svoj sko(k)/(n) vybrať aj príťažlivejšiu destináciu. Oukej,do Gangy by sme sa zrovna nehádzali, ale čo tak Jadran,Janko?)
O chvíľu už spolu sedíme na dvojhrbej ťave, každá si drží svoj hrb a pritom odoláva nešvárom piesočnej búrky. Večer si drhneme nohy v nejakej oáze so zabudovanou palmou a krokodílom (idylka musí byť), aby nám nesmrdeli nohy, pretože o priazeň škorpiónov, ktorí po týchto prírodných arómach priam pasú, až tak nestojíme. I preto nosíme v kabelkách so sebou do čajovne minimálne jeden nožný freshodorant.:)
Inokedy sa zo saharskej púšte presúvame na sever. Pája poháňa svojich haskyov a vozí ma na sánkach v mínus sedemdesiat stupňových teplotách. Ešteže mi kostennou ihlou ušila kožušinový overal podľa najnošieho strihu z inuitskej verzie Dorky, inak by ma o pár sekúnd v tomto prívetivom počasíčku mohli skúmať ako Otziho..
Keď si to nešvácame severom, ordinujeme v Afrike. Skúmame či majú žirafy v poriadku nosné dierky a nechávame sa pri tom ovievať sloními ušami. Popri tom sa celkom vyprahnuté hráme no Fontánu pre Zuzanu III a keď konečne po úmornom kopkaní vytryskne z kilometrovej diery cícerčok životodarnej tekutiny, vyslope nám ho nejaký Ibi. Holt, kto sa prv v Afrike spamätá, ten skôr berie.
Takto si teda cestujeme. A v poslednej dobe nielen prstom po mape, ale aj prstom v korálkach, drôtikoch, skle či kamienkoch.:) A tuto je zopár vytvorilkovaných zážitkov z našich pomyselných ciest:)
staré Anglicko
Monako
Francúzsko
Grécko
Turecko
Libanon
Izrael
India
Zambia
Argentína
Brazília
Tibet
