Viac ako týždeň premýšľam a píšem tento text. Hľadám správne slová, ako vám to vrúcne napísať ... kto sme, prečo sme, načo toto sme.

Vezmem to teda postupne cez seba, neho, ich ... až po tie chodúle, ako výsledok nás.

Ja som od ktoréhosi vínneho večera tá, ktorá má doma povesť nesmierne múdrej ženy. Keďže som tiež nesmierne nevzťahovačná žena, s múdrosťou mne prislúchajúcou rozhodla som sa nehľadať v tomto prívlastku iróniu.

Muž zase pýši sa nesmiernou univerzálnosťou, má dve ruky, ale pracuje štyrmi a hoci má jednu hlavu, v nej rozumu ako trojhlavý drak ... no a má nesmierne múdru ženu.

Máme bystrého, mimoriadne pekného psa, ktorý nepočúva na každé slovo.

A ešte deti, ktoré sú po mne pekné a múdre ... po mužovi sú pekné, múdre a pohybovo zdatné (čo zaručene nie je môj genetický príspevok) a po psovi sa vyznačujú schopnosťou nepočúvať na každé slovo.

Obe sú pozitívne nabité ... žerú energiu z okolia aj na dlh a sú neustále bežiacimi spotrebičmi. My sa vôkol nich tmolíme, občas od nich radostne utekáme, aby sme sa znova s radosťou vrátili. 

V rámci ktoréhosi tmolenia sa, zbúchal muž na dvore chodúle. V mojom svete sa na chodúloch vždy pohybovali zdatní a mužní muži. V mužovom zase všetci dedinskí fafrnkovia a fafrnkyne a tak som sa podrobila prednáške o bezpečnosti a o zábave plynúcej z tejto aktivity. Neľahko je, keď muž má pravdu.

Odvtedy sa na chodúľoch behá takmer denne. Stali sa rešpektované a vyvážajú sa s nami po výletoch v spoločnosti kolobežiek a bicyklov. Je fakt, že Hanka ešte musí dorásť, ale Juraj je frajer ... stojac na chodúľoch mení sa v mojich očiach na zdatného a mužného chlapa!

Odkedy máme v rodine chodúle, radi nás vidia na spoločenských akciách ... často váhame, či majú záľubu v nás alebo v chodúľoch ... ale vzhľadom k spomínanej rodinnej múdrosti a nevzťahovačnosti nehodnotíme pôvod ich nadšenia.

Chodúle sa vyrábajú priamo na našom beladickom dvore, kdesi v čase počas tmolenia sa. Čarovný je pohľad na muža v opare pilín i čarovnejšie je, keď zapílený muž prekročí prah domu.

Povrch dreva opracuje brúsením do hladka. Nepoužije žiadnu inú povrchovú úpravu, pretože funkčnosť si nič ďalšie nevyžaduje. Drevo zostane príjemné na dotyk, vonia a hlavne, keď Vás to s chodúľami prestane baviť, môžete ich spokojne spáliť vo večernej vatre. Máme úchylku v jednoduchosti. Tmoliac sa životom, snažíme sa zžiť s jednoduchými návykmi, aby sme tu boli ľahší ... je to fuška.

Také majú byť aj naše chodúle. Aby tu príliš neobťažovali a keď nebudú potrebné, aby ľahko pošli.

Používaním samozrejme dôjde k zmene vzhľadu, opatlaniu, okopaniu ... nehľadajte v ich opotrebení chybu krásy, ale mapu zážitkov ...

... koordinácia, rovnováha, obratnosť, orientácia ... vzduch, pohyb, hra a radosť ... pre malé veľké duše, pre duše večne mladé, veselé a odvážne ...