Ráno 5:40, ŽST, Bratislava. Áh, kua, šošovky si si zabudla nasadiť, nadávajúc si zvedomujem tu rannú zahmlenosť ešte v pološere zahalenom meste.
Nevadí Diana, dnes to budú sluch, hlas, hmat, a v krajnosti čuch, čo Ti poslúžia. Nahmatám nástupište , ovoniam strojvodcu, opýtam sa či je to vlak do Košíc a nastupujem.
Po piatich rokoch strávených v aute a v lietadlách žasnem nad tým úžasným pokrokom. Čistota, vôňa, bohatstvo priestoru, denná tlač a voda zdarma. Pradiem blahom , ešte aj dobrý skutok stíham a nezištne si vymieňam miesto s bezkrkým, zjavne bezcharakterným a bez dobrych sposobov obdarenym panom, ktorý zle zvláda sed v protismere jazdy a tá „piča“ za prepážkou v tej Bratislave to „dojebala“, nezdráha sa hneď takto zrána. Vysvitlo, že to si „kokot“ na skautskom výcviku „dojebal“ kompas hneď prvé dni a tak si vymieňame miesta spät. Hryzem si do jazyka, nie moc náruživo, dnes si už nemozem dovoliť prísť o ďalšiu „skill“.

. Pri ľahkom rozbehu jemne klepotajúcich koľajníc sa ponorím do 13 Klanových matiek od Jamie Samson.
„Dobré ráno, cestovné lístky poprosím“, dvíham zrak (dnes nie doslova) a hneď ako bulov lístok rýchlo „ocheckuju“, podávam z peňaženky malý papierový stvorcek  ja.
Nič.
Aj po tak dlhej časovej absencii cestovania vlakovou dopravou, citim, ze mi je táto reakcia čudná, tak zaostrujem smerom do jej tváre.
Satisfakčný uskrn učiteľa telocviku keď sa tučkovi triedy nedari vysplhat sa po lane alebo len prosto blažený výraz čerstvo podojenej kravy sú reflexie, ktoré som vedela hmlisto odčítať.

Úprimne sa teda pýtam: „Prepáčte, je nejaký problém, sedím v zlom vlaku a tento nesmeruje do KE?“ /Zelam si, aby to bolo po prvykrat , co som s a to musela opytat/ a tajne dufam, ze zvolí moznost, s ktorou som sa v minulosti nemusela popasovať.

Ticho...trápne ticho(korporátny brainwash a pilná študentka, odhadujem)

Blond pani/slecna to ticho prelomila pohybom uspokojeneho Nera po podpálení Ríma, ukazujúc na písmenká na sedačke oproti mne.
Tak teda dobre, keď inak nedáš. Zaostrím. Znova. Strácam trpezlivosť a ona prechádza k ďalšej faze náhrávky, ktorú im púštali dookola na firemnom výcviku.
“Sedíte v RegioJet vlaku a toto, pohŕdajúc pozrie smerom na biedny papierovy stvorcek, je lístok len do Štatnej vlakovej prepravy”.

Silné gestá od niekoho, kto 10 hodí denne roznáša oriešky meter nad zemou, ale svojím spôsobom ju chápem a dochádza mi.
Snažím sa jej vysvetliť omyl, že nemam skúsenosti s takýmto typom cestovania, ospravedlnujem sa a snazim sa to napravit, no matter what the price is.
“Chápem, zaplatím si lístok”, pokorne odpovedam.

“Budete musiet”, kontruje profesionalitou lowcoastových leteckých spoločností.

Ludskosť/empatia s omylnostou cloveka= 0
Selfmasturbujúce ego= 100 (uuuh, aka story to len bude pri zasluzenej polhodinovej prestavke)

Vyťahujem kartu, ona svoju platňu.

„Kartou u Nás nezaplatíte!“
„Prepácte, ja nenosín hotovst“, odpovedám uprimne.

Zopakuje nacviceny uskrn a vyblafne frazu: „tak to si musíte v Trnave vystupit“

„Prirodzene, v poriadku“, odpovedam a zacnem sa balit cakajuc na hlasenie do najblizsej zastavky.

Zatvara dvere a ja skumam prival svojich pocitov. Necitim nic. Ani hnev, krivdu, zlost ani len sklamanie. Nic.

Necitim sa ani vinna. Nebol to zamer, bol to prosty omyl. “Just keep Your head up, Diana”

Vlak spomaluje, vstavam, slusne sa rozlucim” Dovidenia”

“Maj-te saaa”, zamlaská sponad Nového času, ani okom nemihne.

Jáááááj, kamárat, keby si mi nedal tu moznost vidiet slamu, co  vyskocila z tvojich bielych ponoziek, ked som si dobrovolne vymienala s Tebou miesto, tak Ti ten povysenecky ton mozno aj uverim.

Zatvaram dvere s meditativnym pokojom.

ŽSR a stary dobry vlak do KE, ktory akoby v tej Trnave cakal len na mna. Cakal, a v ňom aj strasi pan s krasou a mudrostou neodvratne vrytou v peknej tvari. Nasledujuce hodiny sme zdielali cas, priestor a aj pribehy . Dakujem za ten Tvoj, moj milý, bezmenný starý priateľu . Obohacujúce a inšpiratívne.
Priatelia, poznate lekná a ich nadpozemsky krasne vonajuce kvety? Vyrastaju z bahna. Zakonite.

Je zvláštne ako tzv. Náhody prítomnosti (pokiaľ na ne ovšem veríte) ovplyvnia vašu Budúcnosť. A v hlbšom ponímaní aj minulosť, na ktorú náhle začnete nazerať z úplne iného uhla.

Našu najnovšiu Tvorbu v limitovanej edícii pod názvom „Milenci“ venujem presne takýmto magickým okamihom.