Všetci píšu blogy... Ja duša málo poetická skúsim tiež a tak ma nekameňujte....

Začal dobre ten rok 2011 , v marci mi volá starší syn - ako sa máš maminka, čo robí tatinko- jeho ťuťu ňuňu tón vždy znamenal prúser..... A bola svadba ...my chceme malú svadbu len maminky a tatinkovia... a bola svadba veliká a nazbieralo sa 70 ľudí.... a môj prvorodený syn bol ženatý Už nebol môj a tatinkov už patril viacerým ale zae priznávam vždy som chcela mať dcéru a prišla som k nej dosť  bezprácne....

a bola jeseˇ- nezačala dobre - mladší nehoda starší výpoveď... 

A každá jobovka ma vrážala do kolien, a vždy som si povedala tak toto stará neustojíš..ešteže že na mňa mrkol šicí stroj a pomáhal, pomáhal každú noc až pokiaľ zrak dovolil. A šila som všetko na čo som doma našla látky a šila som všetko čo som vedela pre babatko urobiť a drela som v záhrade aby som nemyslela na nič zlé a drela som v práci aby som zarobila čo najviac a drela som....ale prežila som aj ja aj moja polovička arozchodili sme všetko zlé a tešili sa že bude dobre.

28 novembra ráno mi volá môj synček budúci tato- odtiekla nám plodová voda!Zvýjala som sa v krčoch, chcela som sa hnať 230 km za nevestičkou a nevedela som sadnúť za volant a rodila som s nevestou, poctivo, každú boliestku som prejajkala a preplakala..na obed zvoní telefon- peťulka nevestička há je to tu! a ona sa nudila! ja som plakala od bolesti a ona sa nudí a pýta sa čo robím!!!! do kelu no čo asi, sedím na tom jednom mieste a rodím....

bolesti boli silné ale o 17,30 prišiel Max 5160 gramo a 53 cm....no veď sme sa s nevestičkou narobili.

so susedmi sme dačo popili....na zdravie nášho Maxa a o dva dni ma doma nevedeli udržať tak sme utekali pozrieť toho nášho Valibuka. Je krásny je veľký a čo som mu ušila kým sme naňho čakali som rozdala... Max akosi nestihol...

Stará davaj a ši nanovo..nevadí

A môj mladší zabalil kufre, vybozkával mamičku, vystískal tatinka a vyletel z hniezda tiež.Šiel ďalej- odsťahoval sa do Prešova....linky nažhavené, Orange mädlil ruky a ja som nadávala pri faktúre...

a prišli Vianoce a my sme prvý krát boli rozrastení o dvoch členov ale pri stole nás bolo menej....nuž musím si zvyknúť že má synček svoju rodinu...mladší trochu držal skóre, ale je to zvláštny pocit aj sme sa tešili z Maxa aj sme spomínali aké to bolo keď....

Taký bol rok 2011... zvláštny a asi dobrý a asi to tak má všetko byť

Tak a môj prvý blog napísaný...ako vravím nieje poetický ...ale pravdivý....