Začalo to snehovobielym slimákom. Rozfúkaným ránom v okne. Sivou tmou za slnečnou roletou. Farbením slimačieho domčeka...

Vypitá voda. Zjedený citrón. V tom teple sedím. Fučím ako slon.

Po chvíli spoločnosť mám.

Na okne v rozpršanom ráne slimák s ružovým domčekom rozrušene bdie. Pod listom si ticho tieni v tieni. Po horúcej bezsennej noci sníva v otvorený deň. O farbách, o kvetoch, ktoré by slintavo celým telom pohladkal.

Utrasie sa

odhodlane k papieru maľovanému telo nakloní

a hľadí na dnešnú smršť farieb nefarieb

A tu

na konci dňa

náhle stratí sa každý bezfarebný sen