Kokosový olej, olivový olej...samé dobroty. Áno tieto oleje sú úžasné a vedia byť zdraviu prospešné. No nemáme aj my nejaké svoje olivy, alebo kokosové palmy? Nemáme niečo, čím mazali už naši predkovia?
Máme priatelia. Nie je to žiadna móda, nič moderné. Je to len dávne a zabudnuté. Hovorím o oleji z maku. Mak siaty má u nás už tisícročnú tradíciu. Vraví sa, že najzdravšie potraviny pre človeka sú tie, čo mu pod nohami rastú. Sú to plody zeme, ktoré rastú na našej záhradke, na poli, či v lese. Z čím väčšej diaľky sa nachádzajú plody, ktoré sú na našom stole, tým menej je to pre nás prirodzené. Podľa mňa, sa potraviny nedelia na zdravé a nezdravé. Ide o to, ako k stravovaniu pristupujeme. V dnešnej dobe sa vyrojilo množstvo nálepiek a škatuliek s tými dobrými a s tými zlými potravinami. Zdravé stravovanie sa stalo moderným. Áno, je to už treba pre dnešné dni. Na zdravie treba myslieť.
Vymýšľame moderné jedlá, doplnky, gély, tablety a prášky. Niekedy sa stáva, že zdravá strava je povýšená na samotný cieľ človeka.
No ja vidím krásny obraz, kde naše potraviny sú z nášho okolia, jednoduché, krásne a chutné. Ľudia sú tak zdraví na tele a duchu, rozdávajúc vôkol seba radosť zo života a úsmev. Zdravá strava ako prostriedok k šťastnému životu.
Tak ako je v jednoduchosti krása, tak vidím krásu v rýdzosti našich potravín. Čokoľvek je moderné, je vlastne módne. Je to niečo ušité na tú konkrétnu dobu, čo sa mení a zajtra môže byť vysmiate, prekonané, alebo odsúdené. No niečo ostáva a móde nepodlieha. Je to múdrosť množstva generácií pred nami. Naši predkovia nám zanechali mnoho cenného, zdraviu prospešného, jednoduchého. Je to obrovská pokladnica s mnohými darmi. A ja som za to veľmi vďačný.
Vyberám len jeden z tisícov - domáci makový olej.
„Olejnaté semená slúžili totiž človeku oddávna nie len ako potrava sama, ale aj k získaniu rastlinného tuku. Podľa Maurizia je varenie týchto semien rovnako staré, ako ich vytláčanie medzi dvoma drevami. A táto technika sa udržala nie len v teplých krajoch, ktoré sú domovom pre olivu, ale aj u nás. Rastlinný olej nie je teda ani pre nás novinkou, alebo cudzokrajným hosťom.“ (1)
Už v roku 1452 mali olejári u nás svoj vlastný cech. Olej si tlačili za dávnych časov ľudia doma v takzvaných stúpach, alebo zábojoch.
Olej sa tlačil najviac konopný a ľanový. Ďalej však olej z maku, orechov, bukvíc, hroznových jadier, slivkových jadier, kosodreviny a repky. Olejom sa mastili buchty, koláče, záviny, chlebík.
„Čerstvému oleju sa pripisovala zvláštna moc a gazdinky mu dávali prednosť pre dobrú chuť. Piekli na ňom buchty a lievance, pričom starý olej na jedlo nepoužívali. Ten sa dával iba do kolomaže a fermeže a tiež sa ním svietilo. A tu práve tkvie dôležitý rozdiel oproti oleju modernej doby, ktoré sa lisujú vo veľkom a ležia často dlho na sklade, a tak sa málokedy používajú naozaj čerstvé.“(1).
Tak ako nesúdime knihu podľa obalu, tak ako nesúdime človeka podľa výzoru, tak nesúďme potravinu iba podľa vzhľadu. Hľadajme vnútornú krásu a úžitok týchto vecí a dostaneme sa bližšie k ich podstate. Na pultoch je dnes mnoho „akože-potravín“, ktoré kopírujú vonkajší vzhľad, no chuť ani biologická hodnota nie je prítomná. Makový olejček vylisovaný z domáceho maku ručným lisovaním ukrýva mnoho pokladov a má čo povedať. Na exaktný popis zloženia makového oleja určite existuje mnoho stránok, ktoré čitateľa uspokoja. No ja Vám ponúkam iný pohľad na tento dar. Celostný, nevytrhnutý. Neviem teda odpovedať na čo všetko je tento olej dobrý, pretože je vždy dobrý na to, čo chýba tomu, kto ho papá.
A prečo za studena lisovaný? Aký to má vlpyv? Olej je tým kvalitnejší, čim menší tlak a menšia teplota použitá na jeho vytlačenie. „Rafináciou sa totiž rastlinné oleje stávajú síce bezfarebnými, čírymi a zdanlivo trvanlivými, ale zároveň sa však zbavujú všetkých iných látok v nich pôvodne obsiahnutých. Tak sa stávajú, ako tuky skoro zo 100 percent, potravinou veľmi jednostrannou, lebo neobsahujú skoro nič iné. Ani vitamíny, ani nerastné látky.“(1)
Vráťme sa k tomu, čo fungovalo, čo slúžilo a pomáhalo. Vráťme sa k jednoduchosti a kráse.
Nazdravie priatelia.
Martin Olša
Použité zdroje:
(1) M.Ú. Tilschová : Česká strava lidová, 1945
