Tak a je to tu! Odviezla som Eli k babke na prázdniny! Sama som zvedavá, ako to bude celé prebiehať. Vlastne, čo ma najviac zaujíma je, ako to celé zvládnem, pretože viem, že Eli s tým asi nebude mať sebemenší problém :-D Plány mám veľké: ODPOČÍVAŤ, ODPOČÍVAŤ a znovu ODPOČÍVAŤ!

Deň prvý - Hneď cestou zo Slovenska sa zastavujem v Ikea. Síce pod zámienkou zakúpenia hrncov, ale mierim do reštaurácie pre svoj obľúbený a hriešne nezdravý dezert (ale veď raz za čas... O:-)). Nejde ani tak o to, že by mi od narodenia Eli chýbal čas na dobré jedlo alebo sladkosti... Chýba mi však ten kľud sadnúť si a vychutnávať... Má to pre mňa v sebe akýsi náboj, ktorý znásobí tú pohodu prichádzajúcu s milovanou dobrotou. Tých príležitostí zastaviť sa, nemusieť nikomu nič vysvetľovať, nedávať na nikoho pozor, vedieť, že nikto nič odo mňa na pár minút neočakáva, je v poslednej dobe akosi málo... Vlastne, ani keď nad tým intenzívne premýšľam, tak si žiadnu nevybavujem O:-) Vo víre eufórie z tejto neobvykle obrovskej slobody si kupujem tortičky hneď dve :-D

Uspokojená po gurmánskej stránke bežím kúpiť tie hrnce. Hneď v prvej zákrute vidím asi tak dvojročné, veľmi rozkošné dievčatko, ako sladko volá "mami-mami" a so širokým úsmevom na tvári beží za ňou. Eufória zo slobody dlho netrvala a chcem sa vrátiť na Slovensko, okamžite! Vystískať tú moju malú lásku aspoň na malú chvíľočku!

Neskutočné, ako veľmi zmiešané pocity mám ako "rodič-na-pár-dní-bez-dieťaťa". V každom prípade, predsa len už mám za sebou 2 hodiny cesty, a preto odolávam pokušeniu. V aute s radosťou vypínam Eliškine obľúbené vianočné koledy, ktoré nám hrajú už týždeň v kuse (áno, aj teraz v lete) a púšťam si obľúbené "cédéčka" a rádia podľa vlastného vkusu. Paradoxne z rádia začína hrať pesnička, ktorú som Eli spievala cestou na Slovensko a stále zo zadného sedadla kričala "ešče-ešče" a krásne sa pri tom smiala :-) Nechávam ju dohrať a potom si znovu v hlave pripomínam, že sa dnes na Slovensko rozhodne vraciať NE-MÔ-ŽEM!

Prichádzam domov, kľúče, mobil a telefón nechávam na nízkej poličke v chodbe, na ktorú by Eli hravo dočiahla. Neskutočne si užívam ten pocit, že nemusím myslieť na to, kam čo môžem a nemôžem položiť a príde mi až úsmevné, aké obyčajné veci dokáže človek postrádať :-)

Deň druhý - Pocit neskutočnej slobody stále pretrváva. Veľmi pomalým krokom sa presúvam do kuchyne, robím raňajky prvej sebe, sadnem si s nimi, kam len ja chcem a užívam si tú pohodu môjho starého života "pred Eliškou". Je až zvláštne, ako veľmi samozrejmé mi príde dnešné ráno a až ma prekvapuje, že mi ani nenapadlo nakuknúť do detskej izby, maximálne zmierená s myšlienkou "veď Eli je na prázdninách u babky". (Zvnútra ma však začína nahlodávať myšlienka, čo som to za matku...). Po práci manžela informujem, že si beriem prázdniny od varenia. Nasleduje diskusia o tomto "odvážnom" návrhu a vyjednávanie nie je úplne jednoduché, ale vyhrávam a vyrážame na super chutnú večeru O:-)

Celý večer neustále rozmýšľam nad tým, aké zvláštne je chcieť si odpočinúť, keď je to podmienené tým, že človek pri sebe nemá niekoho, s kým doteraz trávil prakticky 24 hodín denne. "Je to divné, že tu Eli nie je a zároveň vedieť, že s ňou nie si ani ty", konštatuje manžel a touto úvahou mi od tých mojich výčitiek svedomia vôbec neodľahčuje :-D

Deň tretí a štvrtý - Ešte pol hodinu po prebudení sa váľam v posteli a vstávam výrazne pomalším tempom než predchádzajúce dni. Dvere na záchode si zatváram s radostným pocitom, že mi na ne zachvíľu nebude klopkať moja minútu "osamotená" Eli a rannú sprchu si užívam s ešte väčším blahom. Čas od prebudenia až do opustenia domu sa predlžuje exponenciálnou radou... Nakoniec odchádzam do práce a okrem pravidelnej rutiny doháňam i všetko zameškané a dlho odkladané... Niekde zozadu mojej hlavy sa ozýva, že som chcela hlavne odpočívať, ale úspešne to ignorujem a po práci pokračujem tréningom a prácou na dlho odkladanom návode na nového háčkovaného medveďa pre vás ;-)

Návod na macka už je hotový a nájdete ho tu ;-)

Večer doma sa nedokážem nabažiť pocitu, že môžem bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu zakričať cez celý byt, čokoľvek čo od manžela práve potrebujem a príde mi až absurdné, že mi také niečo mohlo vôbec chýbať :-D

Deň piaty - Dnes ideme za Eli!!! Neskutočne sa teším a som zvedavá, ako bude reagovať :-) Celú dobu som bola priebežne v kontakte s "babi" a, ako som predpokladala, Eliška si na nás skoro vôbec nespomenula :-D Prichádzame na Slovensko, Eli ma obíjme hneď, ako je to možné a odvtedy ma už nepustí :-) U "babi" sú ďalší dvaja prázdninári a preto sme na záchode hneď štyria :-D Vďakabohu za veľké záchody, inak neviem, ako by sme sa tam vošli :-D Večer čítame rozprávku na dobrú noc, Eli ma pusinkuje od hlavy až k päte a pri zaspávaní leží ani nie milimeter odo mňa :-* Misiu "Prvé prázdniny u babi" považujem za úspešnú. Inými slovami, je fajn si občas nachvíľu odpočinúť, užiť si čas len pre seba, ale spoločné chvíle s Eli sú nenahraditeľné.