Nostalgická. Počujem praskať platňu, keď opakuje stokrát prehratú pieseň. Skončí, vrátim späť, vrátim späť, skončím so všetkou slávou okolo. Zostáva len vlastný svet. Hudba, farby mojej detskej izby, kúty plné pavúkov.

Cirkusový kôň znie donekonečna. Začína a neprestáva. Vyhasnutá malá krása v bezvýznamnej sláve otroka ľudí... Do cirkusu ja nerada. Od detstva. A už viem prečo.

Pozná túto pieseň vôbec niekto?

https://www.youtube.com/watch?v=f2klMjIpNPU

Cukrová vata, v hrive sneh. Žiadne teplo. Žiaden tep. Koník v svete šťastných koní hľadí vpred. A nebojí sa. Nebojííí...

Zľahka clivo, začala som, viem... Vyrovnávame sa s otlčeným detstvom po svojom. S nehou, krotkou láskou, strachom. S pochybnosťami, zlými snami...

Zostáva z nás mladý človek v tele plnom túžob. Ale spánok vracia sny. A sny detstvu pristanú. Žijem nimi, žijem v nich...

Pekný večer, krásne sny a dupot kopýt, čo nevyplašííí...

M.