Asi pred mesiacom som psala o tom, ako ma únava prinútila premýšľať nad spôsobom tréningu a nakoniec i stravy.

Prečítala som múdre knihy, niekoľko chytrých článkov, prešla diskusie na netu, dokonca som sa stretla s profíkom bežcom!

Díky tomu, čo som zistila, som urobila zatiaľ len dve nebolestivé, no mimoriadne efektívne zmeny, a po mesiaci tvrdím, že nebyť môjho skepticizmu, urobiť tie zmeny skôr, mohla som ten maratón dať v pôvodne naplánovanom čase! Ešte i teraz, keď na to myslím, ťažko sa mi verí tomu, že je to tak jednoduché.

A čo mi teda pomohlo? Zmena jedálničku za prvé.

I keď mnoho bežcov na netu a dokonca i mne naživo do očí tvrdí, a ja som im predtým verila, že stačí jesť viac, ale normálne, dnes si to už nemyslím. Svaly potrebujú pre rast a dobrú regeneráciu bielkoviny, hodne bielkovín. Bielkoviny sa nachádzajú v mase, fazuli. A iných potravinách, ktoré pre mňa teraz dôležité niesú.

Moja strava sa celý život skladala prevažne zo sacharidov, zeleniny, a ovocia, čo sú vlastne tiež sacharidy. Milovala som prílohy ako je ryža, zemiaky, cestoviny, knedlíky... a samozrejme chleba.

Toto som komplet vylúčila. Miesto toho som dala fazule, v tomto skúšobnom období z plechovky. (nechcelo sa mi vyvárať množstvo fazulí denno-denne, a na tú skúšku mi to stačilo. No na jeseň variť začnem.) Ako príloha k jedlu je to v poriadku, a i na raňajky si otvorím plešku, a zjem ju. K fazuliam som vzala na milosť maso, ktoré som doteraz jedla skor sporadicky. A samozrejme naďalej hromady zeleniny, no už menej ovocia. A oriešky, všetky, okrem para. 

Pretože odmalička niesom na jedlo náročná, a často už dve minúty poobede neviem, čo som zjedla, táto zmena mi moc nevadila. Kdo chce, môže fazule kvôli pestrosti zameniť za čočku, bôb, cizrnu, hrach. Ale mne zatiaľ fazule stačia.

Tomuto stravovaniu veľmi dobre vyhovuje mexická a italská kuchyňa, len treba dať pozor na tie prílohy.

Asi po dvoch dňoch som si všimla, že jem omnoho menej. A pritom som sýta. Normálne mi teraz stačia 4 jedlá denne, nemusím mať dva obedy a dve - tri večere (chlebové), ako to bolo predtým. Vtedy som tomu ešte neprikladala dôležitosť a pripisovala som to dočasne zníženým tréningovým dávkam.

Druhá zmena sa týkala samotného tréningu. Ako mnoho bežcov, rekreačných, som robila tú chybu, že som iba behala. Ale to nestačí, k tomu treba i posilovať, a i samotné behanie je potrebné robiť premyslene. Zaradila som tzv. rýchlostné behy, krátke úseky veľmi rýchleho behu prekladané chvíľkou na vydýchanie, pomalým klusom. Začala som s 5x30 sekúnd šprint + 30 sekúnd klus. Toto som dovtedy považovala za absolútne zbytočnú stratu času, každá kancelárska krysa predsa dokáže ubehnúť spolu 5 minúť, ešte z toho polovicu celkom pomaly. A navyše, ako by mi takýto tréning mohol pomôcť zlepšiť čas na 21 km?

Chyba.

Už pri druhom šprinte som si mylela, že snáď vypustím dušu a domov som prišla celkom pokorná.)))

Postupne som si zvykla a dávky zvyšovala, teraz som na 8x2minuty šprint + 30sek. chôdza alebo 1 minuta klus. Tieto tréningy som si asi po týždni veľmi obľúbila, zrovna zajtra ma jeden čaká, a už teraz sa teším. Bežím ich vždy bosá, na poľnej ceste. K tomu pokračujem s dlhými traťmi, 1 a 2-hodinovými. A tieto sa mi, čuduj sa svete, bežia zrazu akosi ľahko, i rýchlo. Kedysi, poznáte to, posledná 15 minútovka, kríza, človek si vraví, že sa na to nevykašlem, chce spomaliť do kroku, alebo dúfa aspoň v rozviazanú šnúrku... teraz proste dobehnem domov, natrhám slepicám pléšku, pohladím psy, vynadám im za ďalšiu dieru na dvorku, a spokojne si uvedomím, že som bežala bez námahy dve hodiny.

Cez prázdniny hodlám začať ešte s tým posilovaním, 1x v týždni, a potom, v školskom roku, uvidím, ako to budem stíhať.

Toš tak. A objavila som tatarák, mne doteraz neznáme jedlo. Milujem tatarák!