Kde bolo, tam bolo, písal sa rok 2001. Jeden krásny jesenný deň mi zazvonil telefón... Pozerám, že kto mi volá... a tam : že Pavúk... Počúvaj, že treba ísť do Nemecka. A ja, že ku komu? A on, že k Bullermannovi.  A ja, že tak daj číslo.  Tak som si vytočil a zavolal... Po nekonečnej ceste tam...niekoľkými vlakmi a autobusmi...častovaný rôznymi príhodami, trmácajúc sa celým Nemeckom až do študentského mesta Oldenburg. Po 2 dňoch cesty som o 20:20 vystúpil z miestnej lokálky, dychčiac k telefónnemu automatu, hľadajúc vo vrecku dajaký  pfenig, ešte sa platilo markama :-), vytáčam Alfréda :-) No nikdo to nebere..... No ťažký to prieser :-(   Kde sa vzali, tu sa vzali... dvaja to punkáči, chytený gandžou, mieria rovno ku mne... Hallo, bis du Milan?????? :-))))))))))))))))))))))))))))))))))))) No čo vám budem hovoriť...  stál som tam pribitý ako klinec v doske.  Sanica až po zem .................... 3 minúty ticha, potom som vykoktal ... ja     , ich bin Milan :-D  No a takto sa začalo moje nemecké dobrodružstvo :-)))))))))))))))))))))))))))))))))

A tu je výsledok nášho 6-týždenného snaženia... moderný chrlič vody v podobe gekona namiesto škaredej odkvapovej rúúúúúúúúúúúúúúúry:-)