Bol raz jeden orech. Rástol na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Jeho koruna prerastala do elektrického vedenia, susede tienil do záhrady a domácim prekážal pri parkovaní. Na náš maličký dvor sa taký veľký krásavec nezmestil. To sa stáva. Mal smolu. Nech je mu zem ľahká.

Jeho konáre sa nám teraz povaľujú po záhrade. Nuž a čo s takými orechovými konárikmi? Čo iné ako háčik. Veď som predsa háčiková maniačka. Už dlho som pokukovala po veľkých XXL háčikoch, z ktorých sa dajú upliesť hrubé a mäkké úplety.

Nuž, náčinie so mala primitívne, skúsenosti s drevom žiadne, chuť veľkú. Trvalo to síce asi hodinu a pol, ale vznikol. Priamo pod rukami mi vznikol nový háčik. Mám z neho radosť obrovskú, háčkuje sa s ním parádne. Držať v ruke ručne opracované orechové drevo je neporovnateľné držaním kusu fabrikovaného plastu. Ten pocit sa nedá opísať.... Možno nie je úplne dokonalý, ale je môj, s radosťou vystružlikaný.

A  z toľkej radosti som uháčkovala prvý pokusný nákrčník.

Nájsť ho môžete tu:

https://www.fler.cz/zbozi/tunel-z-orecha-2648138

Je  nesmierne oslobodzujúce zistiť, že si človek môže veľa urobiť sám, vlastnými rukami.