Dala som si taký záväzok. Že začnem čítať viac kníh. Milujem ich od malička, no čím ďalej tým viac je na ne menej a menej času. No posledný mesiac sa mi kvôli krpcovi menia biorytmy a tak sa mi opakovane stáva, že v noci, keď musím vstať a urobiť mu mlieko alebo ho len tak pomojkať, sa mi už nedá zaspať. A tak pravidelne okolo jednej, druhej v noci som hore a čítam. Zamilovala som sa do Nesba a jeho drsných severských detektívok. No poslednú noc som si potrebovala od vrážd oddýchnuť a tak prišla na rad konečne aj úžasná kniha od Austina Kleona Kraď jako umělec.

Zhltla som ju ani nie za hodinu, no spracúvam ju doteraz. Ak poviem, že úplne prevrátila moje videnie na niektoré javy, tak vôbec nepreháňam. Ak ste ju čítali, isto viete. Ak nie, nech sa páči, pozývam na exkurz do nesmierne poučnej knižočky :

Prvou a kľúčovou ideou pre celú knihu je výrok : Nič nie je originálne.

Áno, aj ja patrím k ľuďom, ktorí majú radi pojem autorský originál. Vždy mi to prišlo také iné, také vznešenejšie a hlavne pravdivé. Veď predsa ak vymyslím niečo, čo tu ešte nebolo, mala by som mať právo na to, použiť tento termín. Lenže milý pán Austin má na vec úplne opačný názor. Všetka tvorivá práca vyrastá z niečoho, čo tu už je. Spomína spisovateľa Jonathana Lethema, ktorý napísal, že keď sa ľudia rozplývajú nad tým, ako je niečo "originálne", v deviatich z desiatich prípadov len nerozpoznali odkazy na iné diela, alebo len nepoznajú zdroj inšpirácie.

S nápadmi je to vraj ako s génmi. Máš mamu a máš otca. Máš vlastnosti oboch, ale nie si len obyčajným súčtom ich vlastností. Si niečo viac : mix svojich rodičov a naviac ich predkov.

Človek sa predsa odmalička učí napodobňovaním. A teda je úplne prirodzené, že niekde v prvopočiatkoch jeho  tvorivého procesu bude úplne jednoduchý, no neustále sa opakujúci vzorec :

Páči sa mi - uložím - vyskúšam.

Ak ste niekedy niečo vytvorili, tak to isto poznáte. Na úplnom začiatku Vašej terajšej tvorby bola vec niekoho iného.

Že to nedáva zmysel? Zapátrala som hlboko v útrobách svojej hlavy a spomenula som si. Sama som začala s fimom preto, že som si chcela upatlať niečo ako Helmonine príšerné brošne.

Strašne sa mi páčili, no povedala som si vetu, ktorú iste všetci dobre poznáme : Však to si spravím aj ja !

Nabehla som do obchodu, kúpila fimo a skúšala a skúšala a skúšala. No akokoľvek som hmiatla a patlala a prerábala, moje príšery neboli ani zďaleka také pekné a milé. A o tom to je. Boli mi predobrazom, no žiadne dva páry rúk na tejto planéte nevytvoria z rovnakých surovín tú istú vec. Pretože dokonalé kópie nejestvujú. Každý jeden z nás vloží do vytváranej vecičky niečo svoje. Aj keby tá odlišnosť bola len mikroskopicky malá, aj tak tam je. Dokonalé kópie skrátka nejestvujú.

Tvorivý proces vyzerá teda nejako takto : vidím niečo - páči sa mi to - skúsim to napodobniť - skúsim to napodobniť lepšie - pridám do toho inú inšpiráciu - vytváram niečo nové.

Ak teda vytvorím niečo, o čom si myslím, že je to nové a iné, tak napokon aj tak zistím, že je to zmiešaninou mojich predchádzajúcich inšpirácií.

Určite máte aj vy niekde zložku, kam si ukladáte veci, ktoré sa vám páčia. Či už sú to bookmarky na nete, alebo je to zbierka pekných vecí vo vašej hlave. Dokonalým vyvrcholením týchto zložiek je asi Pinterest, kde si tieto veci môžete rovno chlievikovať a ukladať. Skvelý nástroj.

Ale ako Austin píše, príde chvíľa, kedy sa budeš musieť od napodobovania svojich hrdinov posunúť k tomu, že prekročíš ich tieň. Napodobňovaním sa len opičíš. Až opustením ich tieňa vykročíš k svojmu vlastnému štýlu.

A ako bonus pridáva jednu úžasnú tabuľku :

Dobrý zlodej vľavo :                                                 Zlý zlodej vpravo :

vzdáva hold                                                                   zneucťuje

študuje                                                                            opisuje

berie od mnohých                                                        berie jednému

uvádza odkazy                                                              chváli sa plagiátom

pretvára                                                                         opičí sa

zošíva                                                                               pára

Geniálne vyjadrenie presne toho, nad čím sa tu a v každej kreatívnej komunite  lamentuje : Kde sú hranice inšpirácie, kto si dovolil veľa, kto málo, kto sa kde inšpiroval a kto kde kradol. Absolútne geniálne.

Je veľmi tenká, priam neviditeľná hranica medzi tým, keď sa niekto opičí a keď pretvára. Keď sa pozriem na úchvatné naušky z fima, ktoré si vzápätí skúsim spraviť sama, ale zmením pomer farieb, no tvar kvietkou ostane rovnaký, opičím sa, či pretváram? Sama neviem. No jedno viem isto - opičenie sa nikomu nebude fungovať naveky. Skôr či neskôr aj ten zlý zlodej príde na to, že ho nebaví len opakovať vzory, ktoré pred ním použili iní. A začne experimentovať, skúšať a pretvárať. A tým sa sám dostane na vyšší level. Len ho treba nechať. A nekričať naňho hneď v zárodku : Ty si bohapustý plagiátor!  Každý jeden z nás tak začínal. či už na kurze alebo doma pod lampu. A kto vraví, že nie, tak klame.

Iste, nie každý sa hneď pokúsil svoje prvotiny ponúkať či predávať , či už naživo alebo tu na nete. Ale čo keď je niekto taký perfekcionista, že tých fimo kvietkov narobil desiatky? Tak sa ich snaží aspoň za cenu materiálu predať. A možno práve vďaka tomu, že sa mu to podarí, nazbiera peniaze na ďalší materiál a začne vytvárať niečo svoje.

Všetci sme v jednom bode úplne rovnakí - od malička sa učíme tým, že napodobňujeme dospelých. Keď začíname chodiť, rozprávať, čítať či písať. Učíme sa opakovaním toho, čo vidíme pred sebou a čo sa nám vrylo do pamäte. Preto ak nabudúce narazíte či už tu alebo kdekoľvek inde na niekoho, kto sa vami inšpiroval, nechajte ho. Nekričte naňho, nenadávajte mu a nesnažte sa mu v tom zabrániť. Je to pre vás veľká pocta. Že si práve vás vybral ako svojho hrdinu, ktorého sa rozhodol napodobniť. (Samozrejme, že mu môžete nenápadne pripomenúť, že by mohol uviesť zdroj svojej inšpirácie :) Ak je ten človek dobrý, tak sa aj tak po čase od vášho nápadu len odrazí a bude ďalej smerovať vlastnou cestou. Ak je obyčajný plagiátor, tak ho to po čase aj tak samého prestane baviť. Alebo aj nie. Povzneste sa nad to, aj keď to je ťažké.

Ak ste v niečom naozaj dobrí, skôr či neskôr od vás budú ostatní kradnúť. Buďte na to pyšní.

Lebo všetci kradneme len od tých, ktorých v skutočnosti obdivujeme.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tento článok vznikol ako reakcia na knihu Austina Kleona Kraď jako umělec , v origináli Steal like an artist. Myšlienky uvedené v knihe som popretkávala mojimi, nenárokujem si autorstvo ani na jednu z nich (a dúfam, že som dobrým zlodejom :)