Jak som nedávno psala o prerezávaní starých odumrelých vetí, tak po absolvovaní dýchania v Ordějově orežem rovno celý les.

Neviem presne, čo to bolo za víziu, ale bola tak silná, a spustila obrovské čistiace procesy v celom tele i psychike, že nielenže lietajú triesky, ale padajú celé stromy. Neuveriteľný hukot, presvetľovanie, čistenie, a k tomu symbolika Veľkej noci, keď ten borec vstal z mŕtvych...do toho jar, vrieskajúce a šukajúce vtáky... pes večne trhá ploty, kdesi hára fena...všade tie rašiace púčky, voňajú fialky, ani moje deti už nechcú byť doma zavreté, ledva ich večer po vonku pozbieram a nahádžem do postelí, ráno vstávajú s rozbreskom a hrnú sa von, ešte nahaté a bosaté.

Sadíme hromady malín, rybízov, ruží, egrešov, a kvetín, (zatiaľ len do kvetináčov, presadíme) a tešíme sa na úrodu.

Dokonca cítim potrebu umyťokná!!! Tejto potrebe som doteraz úspešne vzdorovala.

Intenzívny tréning, ktorý som začala začiatkom mesiaca, začína prinášať výsledky, radosť preveliká. Čo som si to myslela minulý rok, aká že som bežkyňa? Prdítko som bola!!! Ak bude na Veľkú noc tých sľubovaných 16 stupňov, tak vybehnem zase bosá!

Zbierame odpadky v okolí, ešte predtým, než zarastú trávou. Sporá ekologická výchova, viem, že len na jar nestačí.

Zároveň už viem, že i planéta má svoj osud, a my sme len prostredníkmi, skrze ktorý ho naplní.

Minulú jar to bol tiež začiatok, potom celé leto tak náročné a výrazné, niesom si istá, či ho chcem zopakovať, ale vyzerá to, že ho predčím. Keď sa dívam spátky, hlava sa mi točí, nechápem, ako som to zvládla, takú záťaž. Viem, že dokážem všetko, čo naozaj chcem, ale čo naozaj chcem? Cítim, že tento rok na to prídem, že je to hlavná téma.

Sme tu každý len sám za seba, ale predsa sme spolu, nieje to nádherné? Možeme byť spolu, lebo chceme, nie preto, že musíme. Niekoľko ľudí je tu so mnou práve preto a ja si to nesmierne vážim!

Ďakujem.