Keďže ja jeseň milujem, mám rada jej pestrofarebnosť a potulky jesennou prírodou (pokiaľ to umožňuje počasie), chytila ma moja vášeň k maľovaniu, ktorú som na pár rokov zanechala pre nedostatok času.Stále som si hovorila, že už začnem, ale akosi mi to môj čas nedovoľoval. Povzbudil ma k tomu až odkaz mojej priateľky, za čo som jej povďačná.

Teraz sa k tomu vraciam opäť... sdce mi píští a moja duša s umeleckým sklonom  jasá, ženie ma  dopredu. Chcem vám predstaviť to,  čo ma hreje na duši. Pohľad na farebnú prírodu... chladné hory... či kvietok v tráve. Keď držím štetec v ruke, zabúdam na okolitý svet a som najšťastnejším človekom. Moje vnútro zaplavuje hrejivý pocit pokoja a radosti z tvorby. Zbožňujem ten pohľad, keď sa mi pod rukami, akoby z hmly, vynára obraz. Potom už chýba len maličký krôčik doladiť a tomu obrazu vdýchnuť dušu...Pre niekoho je to len  obyčajný obraz, no pre mňa nie. Je tam aj kus môjho srdca...

Viem, že tu som pod drobnohľadom ozajstných umelcov, som si vedomá, že moje obrazy nie sú dokonalé, pretože som len samouk a stále sa len zdokonaľujem, učím... no snažím sa dať na plátno to, čo vidím, taktiež moje emócie, radosť, lásku...

Prajem každému krásny večer a pokoj  v duši.

Cecil ♥