...kedysi som chcela malé stvorenie,aby som nebola sama doma cez víkendy,keď je polovička v práci...
...no narazila som u neho na názor: "Lucinka, pes do bytu nepatrí. Bol by tu celý deň sám a smutný!" ...
...a ja som sa s tým zmierila a povedala som si,že je to naozaj pravda....bláznivá myšlienka odletela ako prach z parkiet...
....ale všetko sa to zmenilo pred pár dňami,keď mi zazvonil telefón a ozvalo sa: "Lucy, ja by som chcel PSA". Samozrejme,že som zo žien,ktoré zásadne rozmaznávajú svojich chlapov a rozhodne sa nestavajú hlavou proti múru.....
No a tak sme k nám (po dlhej náročnej ceste) dopravili BULLTERRIERA...a volá sa LEO
Takže chodíme späť neskoro, utierame mláčky,chodíme obšťastňovať trávičku...
Hráme sa s gumenými hračkami....
Spinkáme všade, kde sa dá...
A z dvoch skoro dospelých (jedného workoholika a druhého umelca) sa stali takí "akože" rodičia tohto malého špekulanta.
A pokiaľ poznáte bullterrierov, rozhodne to nebude med lízať...Nevadí...
Každý, kto chováte psov viete o tých pozitívach.....a na tie sa tešíme aj my....
