Tak fajn! Akonáhle si uvedomíme, že balík s vatelínom nedorazí, ak sme si ho neobjednali, musíme podľa známeho príslovia: Keď nepríde vatelín poštou, musíme poň do galanterky, zájsť do galanterky. To dá rozum! Jediné, čo stojí za zmienku je, že moje úbohé dieťa malo celú cestu domov asi takýto výhľad:

Hold, so šiestimi štvorcovými metrami najhrubšieho vatelínu (ok, ja som si fakt nevšimla, že v polici vedľa sú aj tenšie...) sa na ulici nestratíte... Nebojte sa, všetci prežili v zdraví, a tak sa môžeme vrhnúť do ďalšej etapy šitia patchworkovej deky!

Ak sme to ešte neurobili, vystrihneme si zadnú stranu deky - prdíme na meranie, jednoducho položíme ušitú hornú časť na látku a zhruba vystrihneme. Kľudne si to môžete aj vystrihnúť, ale ja to prenechávam fajnšmekrom.

Obdobným spôsobom vystrihneme výplň deky z vatelínu. (Jj, fotila som na podlahe. Jj, ani tá nie je umytá...)

Všetky tri vrstvy dáme na seba a zošpendlíme ich klasickými špendlíkmi, alebo fajnovými patchworkovými zatváracími špendlíkmi, ja ich volám “banániky”.

Keďže po prešpendlení zistíme, že sa deka stala nedeliteľnou súčasťou koberca, máme dve možnosti. Deku prešpendlíme znova, ale na dlážke - s výsledkom, že paradajkovú polievku, čo sme do nej utreli, snáď potom vyperieme; alebo vystihneme dotknutý kus koberca a zakomponujeme ho do patchworku. Následná obľúbená otázka nášho dvojročného dieťaťa ukazujúceho rúčkou na dieru v koberci: “Kde je?” dostáva nový rozmer. Odpovieme stručne: “V tvojej deke, miláčik!” Rovnakú odpoveď skúsime na manžela. Nefunguje? Chyba nebude vo Vašom prijímači:).

Tak a teraz, vážení a milí, začína ozajstná zábava! Položme si otázku: ako napchať obrovskú guču látky, vatelínu a látky pod rameno šijacieho stroja a prešiť tento “hamburger” tade, kade naozaj chceme? Odpovede uvítam flerpoštou:). Ja pre tento prípad volím odpoveď rytierov Jedi: Silou vôle!

Prešívať začnime v stredom deky pokiaľ možno vo šve (u mňa viac menej vo šve:). Ak prešijeme dobre, nemalo by sa nám stať, že k spodnej vrstve budeme musieť pás látky na nejakej strane ešte prišívať, lebo to nejako nevydalo... Stáva sa, poznám to:).

Nuž a ako ďalej? V treťom pokačovaní sa snáď všetci dozvieme, čo sa z toho vykľulo, ja momentálne pozdravujem z kolotoča “kašlíky-prdíky”:). Držte sa!