iste vsetci poznate ten vnutorny nepokoj , ked vas nieco oslovi a vy to chcete stoj co stoj hned spravit...

mne sa to stalo nedavno:den zacal  rovnako ako kazdy den...nachystam sa do roboty a cakam na dceru..5, 10, 15 minut... uz som si zvykla / na to cakanie/ a spolu ideme do roboty ..chodime peso ..trva to tak 20...az 30 minut podla pocasia...pri jej robote sa rozlucime a ja sa uz trosku viac ponahlam..

v robote zapnem pocitac..prejdem postu a trosku si na zahriatie zasurfujem na internete...a zrazu...maly malinakaty obrazok, ktory ma oslovi...doslova dostane...a uz zacnu pracovat zavity...ako to spravit, na co to bude sluzit ...atd...lenze beda musim sa sustredit na pracu...a tak makam , aby som to mala co najkor za sebou...lenze muza sa ma uz chytila...a myslienky lietaju uplne inym smerom...je vo mne nepokoj...chcem ist cim skor domov a pustit sa do tvorby...ale ma to hacik...slubila som kamaratke , ze je navstivim...a to prave dnes!!!!!!!...a tak po robote idem k nej a vnutorne sa uspokojujem, ze nebudem dlho...tak asi hodinku...ale samy to poznate...z jednej hodinky su dve az tri...zakecali sme sa...domov pridem neskoro je pol desiatej vecer...ale muza sa ma drzi dalej...a tak rozmyslam, zacnem? nezacnem?...chcem totiz plstit na mokro... je uz naozaj neskoro...tak si to len hodim na papier...a zacnem si plstit ihlou...akoze predpriprava...uplne som sa pohruzila do roboty...zrazu pocujem dceru...mami, ty nejdes spat? ...je uz polnoc!!!...ja si v duchu poviem...no ,predstav si, kto by to bol povedal, ze ten cas tak rychlo leti...ale som spokojna a stasntna...idem spat...zajtra to uz bude lepsie...pridem skor domov a pustim sa do roboty...