Je to zvlaštne, človek si to ani neuvedomi ako ziska vzťah k veciam, až keď odidu...a to sa stalo prave mne...stretla som sa s byvalou spoluziackou...sadli sme si na kavu a kecali, co robi ako sa ma , co sa zmenilo...atd , atd...hovorila som jej o svojom " velikanskom koničku - o mojej laske"-plsteni...kedze nevedela si to predstavit, tak som ju pozvala ku mne domov..povytahovala som všetky vyrobky ...aj "moje deti" 
...prezerala si ich a obdivovala...samozrejme , ze ma to hrialo na dusi...potom sa ma spytala , ci to aj predavam...ked som prisvedcila , tak jednoducho povedala: berem vsetky "deti"...s udivom som na nu pozerala a nechcela som verit svojim usiam...sice ma to potesilo / peniazky sa vzdy zidu/, ale zaroven mi zostalo akosi smutno...chytila ma nostalgia a priznam sa, ze ani tie peniazky ma tak velmi netesia...
ale predsa mam vyhodu...tie moje skutocne deti sice odchadzaju, ale vzdy sa ku mne vratia
Prajem vsetkym maminkam i tym buducim krasny deň matiek 
ima
