Strácam a nachádzam nadšenie pre tieto príšerné bábiky... Ken bol hviezdou mojej bárbie-zbierky... Bol všetkými zbožňovaný, všetky krásky, počnúc Steffi, Sindy, kkončiac sunsensation Barbie sa oň bili... DNes bije on. Z bábik mi v detskej izbe zostali len Ken a jeho kočka sunsensation Barbie... Vlastne sú obaja sunsensation... Senzácia skončila, vkus sa zmenil, ironické poznámky na ich adresu vrcholia a už sa len sarkasticky usmievam... Boli to časy, keď som sa zatvárala v izbe, z políc som vyhádzala všetko haraburdie a spravila z nich dvojposchodové bývanie... To boli izbičky, aj postele, i skrine som povyrábala, šila som šaty, vyrábala televízor, všetko sama... Z roznych večí, čo som ponachádzala na smetisku, čo sme mali pár metrov od hájenky... Rôzne kúsky dreva, pomaľované, zlepené s kartónom, vznikali tak skrine a postele... Na každom poschodí žila dvojica Barbiniek a Ken k nim chodieval na návštevu... V telke frčalo Beverly Hills, a tak som podľa vzoru americkej mládeže párila Kena s každou Barbie...

Denno-denne som ignorovala učenie, aby som mohla pokračovať v príbehu...  Nikto ma nesmel v tom čase vyrušovať. Bola to jednoducho moja chvíľa. Sestra mala do izby vstup zakázaný, keď ho porušila, vyhodila som ju... Kruté jedovaté ja. Nestála som o nikoho. Chcela som byť sama... Nenechať nikoho kaziť mi príbehy a zápletky... Podporovala som vlastnú fantasy komiksami a plagátovaním stien... Beverly Hills bolo všade... DNes je nikde, zostala z neho len smiešna spomienka.

Dospievanie už dospievalo...

Počas sviatkov, keď som bola doma na východe Slovenska, som sa trochu pohrala  s Kenom, čo ticho mesiace sedí na starom šijacom stroji a zapadá prachom... Údy treba sem-tam ponaťahovať... Neodolala som a spravila si z Kena foto-bábku:)